Úvod

Nádory nosovej dutiny a prínosových dutín sú zhubné nádory, ktoré vyrastajú z dutiny nosa a okolitých prínosových dutín. Nosová dutina je miesto za nozdrami, kadiaľ prechádza vdychovaný vzduch až do oblasti nosohltanového spojenia. Prínosové dutiny sú vzduchom vyplnené dutiny lebky v blízkosti nosovej dutiny a to na lícach (čeľustné dutiny), nad a medzi očnicami (čuchové a čelové dutiny) a za čuchovými dutinami sú umiestnené dutiny klinovej kosti. Najbežnejší typ nádorov prínosových dutín je karcinóm čeľustných dutín.

Nádor vzniká, ak sa bunky tela natoľko porušia a zmenia, že sa začnú nekontrolovane a chaoticky množiť a rásť. Vzniknutý nádor môže byť benígný alebo malígný. Benígne tumory nie sú zhubné a obyčajne sa dajú odstrániť bez toho, aby opäť narástli. Malígne nádory sú zhubné a poškodzujú svojim deštruktívnym rastom a metastázami zdravé tkanivá a orgány tela.

Nosová dutina a prínosové dutiny sa skladajú z niekoľkých druhov tkaniva a každé z nich obsahuje niekoľko typov buniek. Z každej z týchto buniek sa môže vyvinúť rôzny typ nádoru. Mikroskopické rozdiely nádorového tkaniva sú dôležité, pretože pomáhajú určiť histologický podtyp rastúceho tumoru a podľa toho stanoviť aj potrebný spôsob liečby.

Nosová dutina a prínosové dutiny sú vystlané vrstvou tkaniva produkujúceho hlien (sliznicou) s nasledovnými typmi buniek: dlaždicovité epitelové bunky, bunky slinných žliaz, nervové bunky, bunky imunitného systému a bunky krvných ciev. Histologické typy nádorov môžu byť nasledovné:

• Karcinóm z dlaždicovitých epitelových buniek: Najbežnejšia forma nádorov v tejto oblasti.
• Adenokarcinóm: Vyrastá zo žľazových buniek sliznice a je druhým najčastejším zhubným nádorom v tejto oblasti.
• Maligný melanóm: Vzniká z buniek melanocytov, ktoré dodávajú pokožke farbu a môžu sa vyskytnúť i na slizniciach. Je to veľmi agresívny typ nádoru, ale tvorí iba 1 % tumorov v tejto oblasti tela. Viac informácií nájdete v časti o melanómoch.
• Invertný papilóm (papilárny nádor): Benígny bradavicovitý výrastok, ktorý sa môže časom zvrhnúť u 10 až 15% prípadov na karcinóm dlaždicovitých buniek.
• Esthezioneuroblastóm: Vyrastá z nervových zakončení, ktoré sú zodpovedné za čuchové vnemy. Tento typ nádoru sa nachádza na strope nosovej dutiny a môže infiltrovať čuchové prínosové dutiny. Je potrebné ho odlíšiť od neuroendokrínnych tumorov, ktoré ho môžu pripomínať.
• Granulóm: Je spôsobený narušeným rastom normálneho tkaniva nosa, dutín a okolitých tkanív. Niektoré prípady sú v príčinnom vzťahu k poruchám imunitného systému a môžu byť dôvodom pre tvorbu zhubného lymfómu. Viac informácií o lymfómoch v špeciálnej časti.
• Sarkómy: Maligné tumory, ktoré vyrastajú zo spojivových tkanív, svalového alebo kostného tkaniva.

Štatistika

Karcinóm nosovej dutiny a prínosových dutín sa vyskytuje dvakrát častejšie u mužov než u žien a to hlavne vo veku 50 až 60 roku života.

Štatistické údaje o karcinóme treba interpretovať nanajvýš opatrne. Nie je možné presne určiť u pacienta, ako dlho bude s karcinómom žiť a oboznámiť ho s priemerným prežívaním obdobných prípadov pacientom s rovnakým ochorením a štádiom choroby bez toho, aby vedel, že uvedený údaj je len priemerné štatistické číslo získané sledovaním veľkého súboru pacientov a od skutočnej dĺžky prežívania sa v jeho prípade môže aj značne líšiť. Keďže sa štatistiky prežitia vyhodnocujú v päťročných intervaloch (niekedy aj v ročných), nemusia zachytávať pokrok dosiahnutý v liečbe či diagnostike tohto typu rakoviny.

Rizikové faktory a prevencia

Odborníci  identifikovali rôzne rizikové faktory, ktoré sú spojené s výskytom karcinómu nosovej dutiny a prínosových dutín.

Fajčenie tabakových výrobkov: je najväčším rizikovým faktorom u všetkých typov karcinómu hlavy a krku. Zahŕňa fajčenie cigariet, cigár a fajky.

Vystavenie sa kontaktu s ľudským papilomavírusom (HPV = human papiloma virus).

Vystavenie sa kontaktu s rôznymi látkami a ich vdychovanie v pracovnom prostredí:

• prach z drevospracujúceho, textilného a kožiarskeho priemyslu
• múčny prach
• niklový prach
• chrómový prach
• horčičný plyn
• azbest
• izopropylové výpary
• rádiové výpary
• lepidlové výpary
• formaldehydové výpary
• výpary rozpúšťadiel používaných v nábytkárskom a obuvníckom priemysle

Hoci niekedy nie je úplne možné zamedziť vplyvom niektorých rizikových faktorov, mnohým sa dá vyhnúť zmenou životného štýlu, alebo zvýšením ochrany pri práci napr. nosením ochranných masiek, tak aby sa minimalizoval kontakt s takýmito rizikovými látkami.

Symptómy

Nádor nosovej dutiny a prínosových dutín sa často zistí vtedy, keď sa pacient lieči na zjavne nezhubné zápalové ochorenie dutín (sinusitída - zápal prínosových dutín). Takýto typ tumoru sa spravidla diagnostikuje až keď je značne pokročilý, pretože včasné štádiá sa obyčajne neprejavujú žiadnymi symptómami. Príznaky nádorov nosovej dutiny a prínosových dutín môžu byť nasledovné:

• tekutým sekrétom vyplnené dutiny, sekrétu sa nedá zbaviť ani opakovaným čistením dutín
• chronické infekcie dutín, ktoré nereagujú na opakované podávanie antibiotík
• obštrukcia nosových priechodov, neustále upchatie nosa a prítomnosť vytekania sekrétu
• časté bolesti hlavy a bolesti v oblasti prínosových dutín
• opuchy alebo iné problémy v oblasti očnice a  očí
• bolesti alebo opuchy tváre, očí a uší
• neustále slzenie očí
• vydutie jedného očného bulbu alebo strata zraku
• porucha alebo úplná strata čuchu
• bolestivosť alebo znížená citlivosť zubov
• uvolňovanie a vypadávanie zubov
• hrča na tvári, v nose alebo v ústach
• častá sekrécia z nosa
• časté krvácanie z nosa
• ťažkosti alebo bolesti pri otváraní úst a reči
• hrča alebo zápal v nose, ktorý sa nehojí
• zvýšená únava
• nevysvetliteľný úbytok hmotnosti

Pacient nemusí mať všetky tieto príznaky, alebo dokonca nemusí mať žiaden symptóm (tento stav nazývame asymptomatický) a napriek tomu môže mať nádorové ochorenie v tejto lokalite. Ľudia, ktorí si všimnú akýkoľvek z týchto varovných signálov by sa mali hneď poradiť so svojím lekárom alebo zubárom. Pri včasnom odhalení tumoru majú väčšiu šancu na vyliečenie.

Pretože mnohé z týchto symptómov môžu byť dôsledkom aj iných nenádorových zdravotných ochorení, je dôležité pravidelné lekárske a zubné vyšetrenie, najmä u jednotlivcov, ktorí bežne pijú vo väčšej miere alkohol a fajčia, alebo fajčili v minulosti.

Diagnostika

Ak sa u pacienta prejavia príznaky nádoru nosovej dutiny alebo prínosových dutín, lekár musí urobiť dôkladný lekársky pohovor a všimnúť si všetky symptómy a rizikové faktory. Lekár musí vykonať niektoré z dôležitých vyšetrení, ktoré napomôžu stanoviť presnú diagnózu a určiť štádium pokročilosti tumoru. Niektoré z týchto vyšetrení sú:

Vyšetrenie lekárom: Lekár pohmatom zisťuje, či nie sú prítomné podozrivé miesta možného nádoru na krku, perách, ďasnách alebo lícach. Vyšetrí tiež nos, ústa, hrdlo a jazyk za účelom odhalenia abnormalít, pričom často používa špeciálne nástroje so svetelným zdrojom a zrkadielkom, aby prezrel aj miesta voľným okom nedostupné. Vyšetrenie krvi a moču má pomocný význam pri stanovení diagnózy.

Endoskopia: Na presnejšie vyšetrenie krčných a nosných oblastí sa používa endoskop, čo je tenká hadička so svetelným zdrojom a optikou, ktorá sa vsunie cez ústny alebo nosový otvor. Endoskopické vyšetrenie bežne ťažko dostupných oblastí možno vykonať za lokálneho znecitlivenia anestetickým sprejom alebo aj pomocou celkovej anestézie, tak aby sa u pacienta eliminovali nepríjemné pocity z vyšetrenia. 

Biopsia: V prípade nálezu podozrivej oblasti sa vykoná biopsia. Pri biopsii sa pomocou bioptických nástrojov odstráni malý kúsok nádorového tkaniva a preskúma sa pod mikroskopom na oddelení histo-patologickom pracovisku za účelom odhalenia abnormalít v bunkách nádoru. Histológia nám umožňuje klasifikovať podtyp zhubného ochorenia.  Pri aspiračnej biopsii sa bunky odsajú priamo z nádoru pomocou tenkej ihly. Tieto bunky sa potom skúmajú pod mikroskopom v cytologickom laboratóriu na prítomnosť nádorových buniek (cytologické vyšetrenie).

Röntgenové vyšetrenie (RTG): Pomocou röntgenu sa zobrazia nosová dutina i prínosové dutiny za účelom orientačného zistenia prítomnosti nádoru. Röntgenová dokumentácia ukáže, či sú dutiny vyplnené niečím iným než vzduchom, ktorý je prítomný za normálnych okolností. Ak sa odhalí abnormalita výplne dutín, zvyčajne sa jedná o zápal dutín, ktorý treba liečiť antibiotikami, a nie o nádor. Ak však opakovaná liečba antibiotikami nedokáže zbaviť dutiny zápalu (infekcie), potom sa vykonajú špeciálnejšie röntgenové vyšetrenia v rôznych projekciách na odhalenie blokády. Röntgenové vyšetrenia môžu poslúžiť aj pri odhaľovaní nádorových ložísk na pľúcach. Pri podozrení na zhubné ochorenie možno použiť počítačovú tomografiu (CT) na dôkladnejšie vyšetrenie postihnutej oblasti.

Počítačová tomografia - CT snímok: CT je špeciálny typ röntgenového vyšetrenia, ktorý využíva počítač na zostavenie detailného prierezového obrazu vnútra tela pacienta. CT vyšetrenie je veľmi užitočné pri zisťovaní tumorov v nosovej dutine a prínosových dutinách.

Magnetická rezonancia - MRI: MRI vyšetrenie využíva indukované magnetické pole na detailné zobrazenie mäkkých tkanív v blízkosti oka, očnice a mozgu v susedstve prínosových dutín.

Gamagrafia (scintigrafia) kostí. Takéto vyšetrenie dokáže odhaliť výskyt nádoru v kostiach celého tela. Pri tomto vyšetrení sa podá malé množstvo špeciálnej slabo rádioaktívnej látky do žily pacienta. Táto látka sa vychytáva v celej kostre a sila radiácie sa meria pomocou špeciálnej gamakamery. Ložiská zvýšenej aktivity identifikované gamakamerou sú podozrivé z postihnutia tumorom.

Ľudia, ktorí nadmieru požívajú alkohol a dlhodobo fajčia tabak by sa mali podrobiť bežnému kontrolnému vyšetreniu u lekára aspoň raz ročne. Ide o jednoduchú a rýchlu lekársku kontrolu, pri ktorej sa prezrú nosové priechody a dutina, hrdlo a ústna dutina, taktiež sa pohmatom zisťuje, či nie sú prítomné zdurené lymfatické uzliny na krku. V prípade, že lekár odhalí niečo podozrivé, doporučí dôkladnejšie vyšetrenie s využitím niektorých vyššie spomínaných postupov.

Štádiá ochorenia

V prípade, že sa diagnostikuje nádor, lekári využívajú diagnostické vyšetrenia na určenie pokročilosti rozsahu a rozšírenia tumoru. Poznanie správneho štádia pokročilosti napomáha lekárovi zvoliť najvhodnejší spôsob liečby a stanoviť prognózu pacienta.

TNM systém na určovanie štádia nádorov nosovej dutiny a prínosových dutín

Klasifikačný systém určený na opis štádií tumorov sa volá systém TNM.

TNM je skratka: tumor - T, uzlina (po latinsky nodus) - N a metastáza - M. Pri určovaní štádia nádorov prihliadajú lekári na tieto tri faktory:

• Aký veľký je primárny tumor (nádor) ? (T - tumor)
• Rozšíril sa tumor do lymfatických uzlín? (N - nodus)
• Rozšíril sa (metastázoval) karcinóm do ďalších častí tela? (M - metastáza)

Tumor (T). Pomocou systému TNM sa symbol "T" v spojení s iným písmenom alebo číslom (0 - 4 ) používa na opis štádia rozsahu a lokality primárneho nádoru. Pri popise "T" lekári často uvádzajú tieto všeobecné skratky: TX, T0 alebo Tis.
TX: Znamená, že primárny nádor nie je možné hodnotiť.
T0: Bez známok primárneho nádoru.
Tis: Táto skratka označuje štádium tzv. carcinoma in situ (karcinóm in situ). Znamená veľmi skoré štádium rakoviny, ktorá sa nachádza iba v povrchovej vrstve tkaniva sliznice.
Tumor prínosových dutín sa určuje podľa rozsahu a hĺbky infiltrácie:

Primárny tumor (T) čeľustnej dutiny
T1: Tumor je ohraničený na sliznicu dutiny bez prieniku alebo deštrukcie do kosti.
T2: Tumor spôsobuje eróziu alebo deštrukciu kosti okrem zadnej steny dutiny, môže sa šíriť na tvrdé podnebie a/alebo do stredného nosového priechodu.
T3: Tumor postihuje niektoré z uvedených štruktúr: kosť zadnej steny čeľustnej dutiny, podkožné tkanivá, kožu líca, dolnú alebo vnútornú stenu očnice, čuchovú dutinu a časť kosti klinovej.
T4: Tumor postihuje štruktúry očnice, šíri sa za spodnú alebo vnútornú stenu očnice, za čuchovú dutinu, spodinu lebky, nosohltan a čelovú dutinu.

Primárny tumor (T) čuchovej dutiny
T1: Tumor je lokalizovaný iba na čuchovú dutinu s/bez postihnutia kosti.
T2: Tumor sa šíri do nosovej dutiny.
T3: Tumor sa šíri do prednej časti očnice a/alebo do čeľustnej dutiny.
T4: Tumor sa šíri do lebky, očnice, postihuje klinovú kosť a/alebo čelovú dutinu a/alebo kožu nosa.

Regionálne lymfatické uzliny (N). Písmeno N v skratke TNM je skratka pre regionálnu uzlinu. Lymfatické uzliny sú malé fazuľovité útvary nachádzajúce sa po celom tele, ktoré za normálnych okolností pomáhajú v boji proti infekciám a nádorom ako súčasť imunitného systému jedinca. Keďže v oblasti hlavy a krku sa nachádzajú početné uzliny, dôkladné vyšetrenie lymfatických uzlín je veľmi dôležité pre presné určenie štádia nádoru.
NX: Regionálne lymfatické uzliny nie je možné hodnotiť.
N0: Bez metastáz v regionálnych lymfatických uzlinách.
N1: Metastáza v jednej lymfatickej uzline na tej istej strane ako je tumor, veľkosti 3 cm alebo menej.
N2: Sem patria tieto podskupiny:
N2a: Metastáza v jednej lymfatickej uzline na tej istej strane ako je tumor, veľkosti väčšej ako 3 cm a menšej ako 6 cm.
N2b: Metastázy vo viacerých lymfatických uzlinách na tej istej strane ako je tumor, žiadna nie je väčšia ako 6 cm v najväčšom rozmere.
N2c: Metastázy v lymfatických uzlinách na oboch stranách alebo druhej strane ako je tumor, žiadna nie je väčšia ako 6 cm v najväčšom rozmere.
N3: Metastázy v lymfatickej uzline väčšej ako 6 cm v najväčšom rozmere.

Vzdialené metastázy (M). Symbol "M" v systéme TNM popisuje tumor, ktorý sa rozšíril do ostatných vzdialených častí tela.
MX: Znamená, že prítomnosť vzdialených metastáz nie je možné hodnotiť.
M0: Znamená, že vzdialené metastázy nie sú prítomné.
M1: Znamená prítomnosť vzdialených metastáz.

Histopatologický stupeň tumoru (grading) - G.
Lekári popisujú primárne nádory tiež podľa stupňa, ktorí sa určí pomocou kritérií znakov na zhubných bunkách vyšetrovaných pod mikroskopom. Lekár porovnáva nádorové tkanivo s normálnym zdravým tkanivom. Normálne tkanivo má obyčajne rôzne typy buniek zoskupené spolu podľa anatomických a histologických pravidiel, čo nazývame ako vyzreté diferencované tkanivo. Nádorové tkanivo má bunky usporiadané tak, že sa vymykajú týmto pravidlám, preto ich nazývame ako nediferencované bunky. Vo všeobecnosti platí, že čím menej je diferencované tkanivo, tým horšia je prognóza nádorového ochorenia.
GX: Znamená, že stupeň diferenciácie sa nedá hodnotiť.
G1: Bunky vyzerajú podobne ako normálne tkanivo, sú teda dobre diferencované.
G2: Bunky sú sčasti odlišné od normálneho tkaniva, sú stredne diferencované.
G3: Bunky len slabo pripomínajú normálne tkanivo, sú málo diferencované.
G4: Bunky nepripomínajú normálne tkanivo, sú nediferencované.

Určovanie štádií
Údaje z TNM systému sa kombinujú a dostávame súbor štádií od 0 do IV (od nula do štyri):
Štádium 0: Toto je veľmi včasné štádium rakoviny typu carcinoma in situ (Tis), ktorá sa nerozšírila do lymfatických uzlín (N0) a nemetastazovala (M0).
Štádium I: Neagresívny typ karcinómu (T1), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín a nemá vzdialené metastázy (M0).
Štádium II: Agresívny typ karcinómu (T2), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín (M0) alebo vzdialenejších častí tela (M0).
Štádium III: Agresívny karcinóm (T3), ktorý sa nerozšíril do regionálnych lymfatických uzlín (N0) a nemá metastázy (M0). Do tohto štádia patrí tiež agresívny karcinóm (T1, T2, T3), ktorý sa rozšíril do lymfatických uzlín (N1) ale nemetastazoval (M0).
Štádium IVA: Agresívny karcinóm (T4) buď bez zasiahnutia lymfatických uzlín (N0) alebo s rozšírením iba do jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane ako tumor (N1), ale bez vzdialených metastáz (M0).
Štádium IVB: Akýkoľvek typ tumoru (T) s rozsiahlejším postihnutím lymfatických uzlín (N2, N3) ale bez metastáz (M0).
Štádium IVC: Akýkoľvek typ tumoru s prítomnou vzdialenou metastázou (M1).

Liečba

Karcinóm nosovej dutiny a prínosových dutín sa dá úspešne liečiť, ak sa zistí včas. Existujú rôzne možnosti voľby liečby. Liečebný postup alebo kombinácia liečebných postupov závisí od miesta nádoru, štádia choroby, veku a celkového zdravotného stavu pacienta.

Hoci primárnym cieľom terapie je vyliečenie nádorového ochorenia, dôležité je aj zachovanie funkcie orgánov. Keď lekári plánujú liečbu, zvažujú tiež otázku ako terapeutický postup môže ovplyvniť kvalitu života pacienta, t.j. jeho pocity, vzhľad, rečové funkcie, príjem potravy a dýchanie.

Špecialisti na onkologické ochorenia hlavy a krku často tvoria tím spolupracovníkov, ktorí posúdia zdravotný stav a liečebný postup u konkrétneho pacienta. Takýto prístup sa nazýva multidisciplinárny a mal by sa vykonať pred zahájením každej liečby. Tím spolupracovníkov by mal zahŕňať radiačných onkológov, internistov-onkológov, chirurgov, ušno-nosno-krčných lekárov (otorinolaryngológov), ale aj stomatológov, stomatologických protetikov, fyzioterapeutov, logopédov, psychiatrov, ošetrovateľky, dietetikov a sociálnych pracovníkov. Pri pokročilých karcinómoch nosovej dutiny a prínosových dutín tím spolupracovníkov môže zahŕňať tiež očného lekára a neurochirurga, pretože tieto typy karcinómu sa môžu šíriť aj do očníc a môžu infiltrovať vnútorné štruktúry lebky vrátane centrálnej nervovej sústavy.

Zaradenie do klinických štúdií môže byť najlepšou voľbou terapeutického postupu u pacientov v ktoromkoľvek štádiu ochorenia. Klinické štúdie sú liečebné programy a majú vedecko-výskumné ciele. Ich úlohou je porovnať najvhodnejšie bežne dostupné liečebné režimy (štandardná terapia) s novými terapeutickými postupmi, u ktorých sa predpokladá lepšia účinnosť a efektivita.

Pri nádoroch nosovej dutiny a prínosových dutín existujú tri hlavné možnosti liečby: chirurgický zákrok, ožarovanie a chemoterapia, prípadne ich vzájomná kombinácia.

Chirurgický zákrok
Počas operácie chirurg odstráni tumor a časť zdravého tkaniva v okolí nádoru (bezpečný lem - okraje). Cieľom chirurgického zákroku je odstrániť tumor a ponechať negatívne okraje t.j. žiadna prítomnosť nádorových buniek v zostávajúcom zdravom tkanive. Chirurgický zákrok sa bežne využíva na odstránenie nádoru v prínosových dutinách a nosovej dutine.

Záleží od miesta, štádia a stupňa diferenciácie nádoru, či bude pacient potrebovať viac než jednu operáciu na odstránenie tumoru a obnovenie vzhľadu a funkcie postihnutej lokality. Niekedy za chirurgickým zákrokom nasleduje ožarovanie - rádioterapia.

V určitých prípadoch nie je možné úplne odstrániť nádor bez toho, aby sa nenechali v mieste operácie nejaké zvyšky zhubného tkaniva. Je to hlavne vtedy ak sa tumor nachádza v blízkosti očí, úst, mozgu a dôležitých nervov a krvných ciev v danej oblasti. Typ chirurgického zákroku závisí na veľkosti tumoru.

Pomerne nový chirurgický prístup operácie pomocou endoskopu je nazývaný tiež ako endoskopický chirurgický zákrok. Je menej deštruktívny pre zdravé tkanivo než konvenčná operácia nosovej dutiny alebo prínosových dutín. Chirurg používa tenkú teleskopickú hadičku so svetelným zdrojom, optikou a inštrumentáriom, ktorú vsunie cez nozdru do nosovej dutiny, urobí malý otvor na stene prínosovej dutiny a odhalí tumor bez toho, aby musel otvoriť celú dutinu bežným spôsobom. Endoskopická chirurgia sa zriedkavo používa pri pokročilom karcinóme prerastajúcom okolité tkanivá, ale u niektorých pacientov ju možno odporučiť. Tento postup možno využiť na diagnostiku nádoru počas bežného endoskopického chirurgického zákroku napr. pri chronickom zápale prínosových dutín, kedy sa pomocou endoskopu može vykonať biopsia podozrivého tkaniva a tak včas odhaliť zubný nádor.

Operácia nosovej dutiny, resp. prínosových dutín často prináša dočasné opuchy tváre, úst, hrdla a sťažuje dýchanie. Môže spôsobiť aj problémy pri žuvaní, prehĺtaní alebo rozprávaní pacienta. Pri niektorých operačných výkonoch sa u pacientov vykoná tracheostómia (dýchací otvor v priedušnici), na umožnenie dýchania počas a po operácii.

Úloha rekonštrukčnej a plastickej chirurgie nastupuje po úspešnom operačnom odstránení nádoru dutín. Veľmi často pri nutnosti odstránenia hornej čeľuste (maxily), stomatologický protetik zohráva dôležitú úlohu pri získavaní stratenej časti a funkcie a tiež v rehabilitačnom procese. Pri odstránení oka, pokiaľ nádor prerastal očnicu, stomatologický protetik môže zabezpečiť protézu na zamaskovanie defektu strateného očného bulbu.

V prípade, ak má chirurg podozrenie, že je nádor natoľko pokročilý, že sa rozšíril do krčných uzlín, môže odstrániť aj lymfatické uzliny na krku - vykoná krčnú disekciu (odstránenie lymfatických uzlín na krku). Krčná disekcia môže mať za následok zníženú citlivosť kože ucha, slabosť pri dvíhaní ramena nad hlavu a tiež oslabenie dolnej pery. Závisí od rozsahu krčnej disekcie, ale poväčšine slabosť v ramene alebo spodnej pere v priebehu niekoľkých mesiacov ustúpi. Takáto slabosť bude pretrvávať ak sa spolu s disekciou porušil aj nervový zväzok vedúci k postihnutým lokalitám.

Rádioterapia
Vysokoenergetické röntgenové lúče sa používajú na zničenie nádorových buniek a zmenšenie zhubného nádoru. Ožarovanie sa aplikuje dvoma spôsobmi: externe a interne. Vonkajšie ožarovanie sa vykonáva pomocou vonkajšieho lúča zameraného na nádor z ožarovacieho prístroja, umiestneného mimo tela pacienta. Vnútorné  ožarovanie (brachyterapia) využíva malé vodiče, ktoré sa chirurgicky implantujú do miesta nádoru alebo jeho blízkosti, cez ktoré sa zavedie rádioaktívny materiál. Takéto implantáty sa ponechávajú v mieste zavedenia počas hospitalizácie pacienta niekoľko dní.

Nová metóda externého ožarovania známa aj ako intenzitne modulovaná rádioterapia (IMRT), dokáže aplikovať oveľa účinnejšie dávky radiácie na oblasť tumoru, pričom redukuje poškodenie zdravých okolitých buniek a následne zapríčiňuje menej nežiadúcich škodlivých účinkov.

Ožarovanie sa môže stať hlavným terapeutickým postupom pri niektorých pokročilých nádoroch, alebo v prípadoch ak pacient nemôže podstúpiť náročný chirurgický zákrok, resp. ho odmietne. Rádioterapia sa často využíva v kombinácii s chirurgickým zákrokom, a to pred alebo po operačnom výkone. Môže sa tiež podávať spolu s chemoterapiou.

Pri nádoroch v oblasti hlavy alebo krku pred započatím ožarovania by mal pacienta dôkladne vyšetriť stomatológ, ktorý má skúsenosti s nádorovými ochoreniami tejto oblasti (onkologická stomatológia). Pretože rádioterapia môže zapríčiniť kazenie zubov a spôsobiť zápaly na sliznici ústnej dutiny, je niekedy dôležité odstrániť poškodené zuby. Často sa komplikáciám dá predísť správnou liečbou zo strany stomatológa ešte pred začiatkom ožarovania.

Ožarovanie oblasti hlavy a krku môže vyvolať tieto vedľajšie účinky:

• podráždenie a sčervenanie kože v ožarovanej oblasti
• pocit suchosti v ústach alebo zahustené sliny v dôsledku poškodenia funkcie slinných žliaz
• bolestivosť v kostiach
• žalúdočná nevolnosť, nutkanie na zvracanie
• zvýšená únava
• zápaly ústnej dutiny alebo hrdla
• zubné problémy (obyčajne sa im dá predísť)
• bolestivé opuchy, bolestivé prehĺtanie
• strata chuti do jedla spôsobená často zmenou vnímania chuti
• oslabenie sluchu spôsobené nahromadením tekutiny v strednom uchu
• nahromadenie ušného mazu, ktorý vysychá vplyvom účinku žiarenia na vonkajší zvukovod

Ožarovanie môže tiež zapríčiniť stav nazývaný hypotyreóza, čo znamená zníženú činnosť štítnej žľazy umiestnenej v krčnej oblasti. Následkom poradiačnej hypotyreózy sa pacient cíti viac unavený, nevýkonný a akoby spomalený. Všetci pacienti, ktorí absolvovali rádioterapiu na oblasť v blízkosti štítnej žľazy, by si mali dať pravidelne vyšetriť štítnu žľazu a hladinu jej hormónov v krvi.

Väčšine dlhodobých vedľajších účinkov ožarovania sa dá zabrániť alebo ich minimalizovať.

Chemoterapia

Chemoterapia využíva na ničenie nádorových buniek špeciálne lieky - cytostatiká. Chemoterapeutické lieky sa najčastejšie podávajú priamo do žily (intravenózne) alebo niekedy aj do tepny (intraarteriálne).

Chemoterapia sa často používa pri pokročilom nádore a tiež na liečenie symptómov pri pokročilom nádorovom ochorení. Niektoré chemoterapeutické lieky, ktoré môžu byť prospešné vo včasných štádiách tumoru a sú nádejou na vyliečenie nádorového ochorenia, sú dostupné v rámci klinických štúdií.

Jednotlivé cytostatiká môžu zapríčiniť rôzne špecifické vedľajšie účinky. Všeobecne chemoterapia môže spôsobiť:

• zvýšenú únavu
• žalúdočnú nevoľnosť, nutkanie na zvracanie
• zvracanie
• dočasnú stratu vlasov
• pocit suchosti v ústach
• stratu chute do jedla
• oslabenie imunitného systému, náchylnosť na infekcie
• hnačky alebo zápchu
• zápaly na sliznici ústnej dutiny

Váš lekár-špecialista Vám môže navrhnúť liečebný postup, při korom sa ožarovanie a chemoterapia podáva súčasne, ak sa domnieva, že takáto liečba je pre Vás najvhodnejšia a ak to dovoľuje Váš celkový zdravotný stav. Budete podrobne ibformovaný o tom, jako často sa u Vás chemoterapia bude podávať aj o všetkých možných vedľajších účinkov kombinovanej liečby.

Fajčenie počas liečby nádorového ochorenia
Po diagnostikovaní rakoviny sa odporúča, aby pacient prestal fajčiť. Pokračovanie vo fajčení môže počas liečby nádoru znížiť účinnosť terapie, spôsobiť vznik zhubného nádoru na inom mieste v tele a môže tiež zhoršiť nežiadúce účinky liečby, ako napr. znovunadobudnutie kontroly hlasu.

Následná starostlivosť
Rehabilitácia je dôležitou súčasťou počas a po ukončení liečby nádoru. Pacienti môžu absolvovať fyzioterapiu a rečovú terapiu, aby získali opätovne schopnosť adekvátne hovoriť a prehĺtať. Doporučuje sa aj podporná starostlivosť na zvládnutie príznakov choroby a udržanie dostatočnej výživy. Niektorí pacienti možno budú potrebovať prispôsobiť sa novému spôsobu príjmu a tiež prípravy potravy.

Keďže niektorí pacienti môžu mať po operácii zmeny v tvárovej a krčnej oblasti, môžu byť výraznejšie unavení a neschopní jesť ako predtým, často sa u týchto chorých objavia príznaky depresie. Tím spolupracovníkov zdravotnej starostlivosti im dokáže pomôcť aj v tomto smere a zabezpečiť pre nich všetky dostupné možnosti podpornej terapie  tak, aby boli schopní zaradiť sa do bežného života.

Po ukončení liečby je dôležité, aby pacienti boli pravidelne sledovaní u svojho lekára špecialistu a prípadne aj dentistu, tak aby bolo možné odhaliť včas možné príznaky recidívy tumoru a tiež pre sledovanie a terapiu neskorých alebo dlhodobých vedľajších účinkov predchádzajúcej onkologickej liečby.

Recidíva (vrátenie sa) nádorového ochorenia

Niekedy dochádza po čase k opätovnému objaveniu zhubného nádoru v mieste pôvodného nálezu, prípadne aj v iných lokalitách. Najviac recidív sa zistí v prvých dvoch až troch rokoch po úvodnom objavení sa choroby, a preto následné kontrolné návštevy u lekára - špecialistu by mali byť častejšie v prvých dvoch rokoch. Diagnostické vyšetrenia možno zopakovať, aby sa včas odhalila prípadná recidíva alebo tiež zdokumentoval pokrok v súčasnej liečbe v prípade negatívneho nálezu. V niektorých prípadoch keď sa nájde pri kontrole podozrivý nález, je nutné podstúpiť dôsledné vyšetrenie a liečba musí začať odznova.

Otázky lekárovi

Pravidelná komunikácia s vaším lekárom je pre vás dôležitá pre možnosť informovaného rozhodovania a spolupodieľania sa na vašej zdravotnej starostlivosti. Uvážte nasledovné otázky, ktoré by ste položili svojmu lekárovi:

• Je možné, že pri operácii stratím oko alebo schopnosť vidieť?
• Bude potrebné pri operácii odstrániť časť zubov alebo časť podnebia? Ak áno, je možná náhrada a rehabiltácia pomocou dostupnej protézy?
• Aké sú možnosti výberu liečby?
• Aké sú riziká a výhody dostupnej liečby?
• Sú možnosti zúčastniť sa klinických štúdií pri výbere liečby pri tomto type nádorového ochorenia?
• Ak je nevyhnutný chirurgický zákrok, bude potrebné podrobiť sa plastickej operácii s cieľom náhrady strateného tkaniva?
• Ak sa vykoná chirurgicky zákrok, bude potrebné realizovať aj odstránenie krčných lymfatických uzlín? Aký typ typ operácie je pre mňa najvhodnejší - radikálny alebo iný?
• Doporučujete mi konzultáciu s ďaľšími špecialistami vášho lekárskeho tímu?