Nádory mozgu

Úvod

Táto časť obsahuje informácie o primárnych nádoroch, ktoré vyrastajú z mozgového tkaniva. Primárne nádory mozgu sú dosť zriedkavé. Oveľa bežnejšie sú sekundárne mozgové tumory t.j. metastázy, ktoré pochádzajú zo zhubného nádoru v inej časti tela a rozšírili sa do mozgu. Tak napr. pri karcinóme prsníka s metastázami do mozgu stále hovoríme o karcinóme prsníka, a nie o primárnom mozgovom nádore.

Mozog a miecha vytvárajú centrálny nervový systém (CNS), ktorý riadi všetky životné funkcie tela. Keď sa tumory vyskytnú v centrálnom nervovom systéme, sú obzvlášť závažné, pretože môžu ovplyvňovať psychické i motorické funkcie postihnutej osoby.

Tieto nádory sa aj ťažko liečia, lebo mozgové tkanivo obklopujúce tumor môže byť životne dôležité pre normálne fungovanie organizmu.

Anatómia mozgu
Mozog má tieto časti:
Cerebrum (predný mozog) je najväčšou časťou ľudského mozgu s dvoma charakteristickými mozgovými pologuľami rozdelenými na štyri laloky, ktoré riadia jednotlivé funkcie organizmu:

Čelový (frontálny) lalok: riadi myslenie, cítenie, riešenie problémov, čiastočne aj reč a pohyb.
Temenný (parietálny) lalok: riadi pocity hmatu, tlaku, bolesti a teploty.
Spánkový (temporálny) lalok: riadi pamäť a sluch.
Záhlavný (okcipitálny) lalok: riadi zrak.

Cerebellum (mozoček) je umiestnený pod predným mozgom. Riadi koordináciu pohybov a rovnováhu tela.
Medzimozog, najnižšia časť mozgu spojená s miechou riadi mimovôľové funkcie nevyhnutné pre život, ako tlkot srdca, pravidelnosť dýchania a pod.
Mozgové blany (meningy) obklopujú a ochraňujú mozog a miechu. Majú tri vrstvy nazývané: dura mater (tvrdá mozgová plena), arachnoidea (pavučinovitá plena) a pia mater (cievnatka).

Typy mozgových tumorov
Poznáme asi 100 typov rôznych primárnych mozgových tumorov. Prehľad mozgových nádorov sme z praktických dôvodov rozdelili na tumory gliómového a negliómového typu.
Gliómy. Glióm je tumor, ktorý vyrastá z gliálnej podpornej bunky mozgového tkaniva. Sú dva typy podporných buniek: astrocyty a oligodendrocyty. Preto sa väčšina gliómov nazýva buď astrocytóm alebo oligodendroglióm, prípadne sa môže vyskytnúť kombinácia oboch typov buniek v nádore. Gliómy sa klasifikujú podľa stupňa diferenciácie a agresivity rastu od I do IV. Stupeň diferenciácie (grading) určuje do akej miery sa tkanivo tumoru podobá na normálne mozgové tkanivo. Glióm I stupňa je benígny (nezhubný) nádor, zatiaľ čo stupne II až IV označujú tumory s narastajúcim malígnym (zhubným) potenciálom.
Typy gliómov:

Astrocytóm je najčastejší typ gliómov. Predstavuje asi 11 % všetkých mozgových tumorov. Astrocytómy vznikajú zhubnou premenou astrocytov v prednom alebo v malom mozgu. Veľmi agresívnou formou astrocytómu je glioblastoma multiforme (multiformný glioblastóm) nazývaný aj astrocytóm IV.stupňa.

Oligodendroglióm je nádor, ktorý vzniká z podporných buniek zvaných oligodendrocyty. Tieto bunky produkujú látku myelin, ktorá obaľuje nervy. Oligodendrogliómy predstavujú asi 4 % všetkých mozgových nádorov.

Medzimozgové gliómy vyrastajú z gliálnych buniek medzimozgu.

Ependymómy sa tvoria z vrstvy ependymových buniek, ktoré vystieľajú mozgové priestory, kde sa tvorí a prúdi cerebrospinálna (mozgovo-miechová) tekutina - likvor. Predstavujú asi 2 % všetkých mozgových tumorov.

chodbičky, kde sa tvorí a uskladňuje cerebrospinálna (mozgovo-miechová) tekutina).

Predstavujú asi 2 % všetkých mozgových tumorov.

Negliómové nádory. Negliómové nádory vyrastajú z iných buniek centrálneho nervového systému a môžu byť benígne alebo malígne.

Typy negliómových nádorov:

Meningeóm je najčastejší primárny mozgový tumor. Predstavuje asi 27 % všetkých mozgových nádorov. Vzniká v mozgových plenách (meningoch) obaľujúcich mozog a miechu, a zväčša má benígny charakter. Neskôr môže spôsobiť výrazné príznaky svojím vytrvalým rastom a následným útlakom okolitého tkaniva mozgu či miechy.
Schwanóm akustiku (neurilemón) je zriedkavý nádor, ktorý začína rásť vo vestibulárnych nervoch a je zväčša benígny.
Meduloblastóm, ktorý vyrastá z granulárnych buniek malého mozgu, je najčastejší u detí a zväčša je malígny. Meduloblastómy predstavujú asi 2 % všetkých mozgových tumorov.
Primárny lymfóm mozgu je formou lymfómu (nádoru z buniek lymfatického systému), ktorý vyrastá z mozgového tkaniva a predstavuje asi 2 % všetkých mozgových novotvarov.
Nádory hypofýzy a epifýzy. Sú to žlazy produkujúce rôzne hormóny, ich tumory rastú pri mozgovej báze. Podielajú sa asi 7 % na počte všetkých mozgových nádorov.

Asi 5 % mozgových tumorov nemožno zaradiť do žiadneho z vyššie uvedených typov.

Štatistika

Nie je možné presne určiť u pacienta, ako dlho bude s mozgovým nádorom žiť a oboznámiť ho s dľžkou prežívania pacientov s rovnakou chorobou a štádiom bez toho, aby vedel, že uvedený údaj je len priemerné štatistické číslo získané sledovaním veľkého súboru pacientov a od skutočnej dĺžky prežívania sa v jeho prípade môže aj značne líšiť. Keďže sa štatistiky prežitia vyhodnocujú v päťročných intervaloch (niekedy aj v ročných), nemusia zachytávať najnovšie pokroky dosiahnuté v liečbe či diagnostike tohto typu nádoru.Rizikové faktory a prevencia

Rizikové faktory

Medzi rizikové faktory mozgových nádorov rátame:
Vek. Deti a starší dospelí sú dve skupiny s najpravdepodobnejším výskytom mozgového tumoru.
Pohlavie. Muži bývajú vo všeobecnosti častejšie než ženy postihnutí mozgovým novotvarom, s výnimkou meningeómov. Meningeómy sa vyskytujú častejšie u žien v piatom decéniu života.
Riziko z povolania. V zamestnaní, pri ktorom sú pracovníci vystavení expozícii rozpúšťadiel, pesticídov, naftových produktov, gumy, PVC, či ionizujúcemu žiareniu, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko vzniku mozgového tumoru.
Genetické poruchy. Hippelova-Lindauova choroba, Turcotov syndróm, alebo von Recklinghausenova neurofibromatóza zvyšujú riziko vzniku mozgového nádoru.
Infekcia Epsteinovej-Barrovým vírusom (EBV). EBV infekcia zvyšuje riziko lymfómov centrálneho nervového systému.
Elektromagnetické polia. Energia z vysokonapäťových elektrických sietí alebo z častého používania mobilných telefónov, môže, no nemusí zvyšovať riziko vzniku mozgových tumorov. Doterajší výskum priniesol v tomto ohľade protichodné výsledky. Na detailnejšie odhalenie jednotlivých faktorov sa žiada podrobnejší a dlhodobejší prieskum.
Farby na vlasy. Boli tiež podrobené výskumu ako potenciálny faktor vzniku mozgových nádorov, ich vplyv však zostal u človeka stále neobjasnený.
Ochorieť však môže aj človek bez týchto rizikových faktorov.

Nateraz nie sú známe prostriedky na prevenciu vzniku mozgových nádorov.

Symptómy

Symptómy mozgových nádorov môžu byť všeobecné (dôsledok tlaku nádoru na mozog alebo miechu) alebo špecifické (dôsledok porušenia normálneho fungovania špecifickej časti mozgu podľa miesta rastu zhubného nádoru). Mozgové tumory nemožno diagnostikovať skôr, kým sa neprejavia príznakmi.

Všeobecné (celkové) symptómy sú:

Bolesti hlavy, niekedy veľmi silné. Môžu sa zvýrazniť po telesnej námale alebo v ranných hodinách.
Epileptické záchvaty.
Zmeny osobnosti alebo poruchy pamäti.
Zvracanie s nevolnosťou alebo bez nej.
Poruchy zraku. Nejasné, zahmlené, dvojité videnie.

Špecifické (ložiskové) symptómy podľa miesta rastu tumoru sú:

Tlak alebo bolesti hlavy v blízkosti rastu nádoru.
Poruchy rovnováhy a ťažkosti v jemných motorických zručnostiach (malý mozog).
Zmeny v úsudkoch, včítane straty iniciatívy, neohrabanosť, svalová slabosť alebo paréza (čelový lalok predného mozgu).
Čiastočná alebo úplná strata zraku (záhlavný lalok predného mozgu).
Poruchy reči, sluchu, pamäti a citových prejavov, vrátane agresivity. Problémy pochopiť alebo vybaviť si význam slov (spánkový lalok predného mozgu).
Poruchy vnímania dotyku a tlaku, slabosť hornej alebo dolnej končatiny na jednej strane tela, zmätok pravo-ľavej orientácie tela (temenný lalok predného mozgu).
Obojstranný výpadok periférie zorného poľa pri pozeraní zrakom (tumor hypofýzy).

Diagnostika

Spravidla sa mozgové tumory nedajú diagnostikovať, pokiaľ sa neohlásia spôsobenými príznakmi. Lekár môže pomocou charakteru pacientových symptómov odhadnúť lokalizáciu nádoru. Okrem detailnej analýzy doterajšieho priebehu ochorenia a telesného vyšetrenia môže lekár naplánovať niektoré nasledovné diagnostické testy za účelom identifikácie prítomnosti, prípadne aj typu a štádia mozgového tumoru:
Zobrazovacie vyšetrenia.
Samotné rádiodiagnostické vyšetrenia nie sú dokonalé. Treba ich posudzovať s prihliadnutím na pacientovu anamnézu, telesné vyšetrenie lekárom a neurologické testy, tak aby sa dal stanoviť presný nález miesta vzniku nádoru, jeho prípadné vrastanie do susedných štruktúr, alebo odhalenie metastáz. Najčastejšie využívané zobrazovacie vyšetrenia na diagnostiku mozgových tumorov sú tieto:
Počítačová tomografia (CT). Počítačová tomografia zaznamenáva pomocou röntgenových lúčov pohľad na centrálny nervový systém z rôznych uhlov a vykonáva pomocou počítačových výpočtov detailné zobrazenie orgánu a tumoru v priereze. Často sa injekčne podá i kontrastná látka za účelom zachytenia presnejších detailov.
Magnetická rezonancia (MRI). Zobrazenie pomocou magnetickej rezonancie využíva indukované elektromagnetické pole na vytvorenie obrazu mozgu, ktorý sa tiež spracováva cez počítač. Snímky MRI dokážu vytvoriť detailnejší obraz než CT vyšetrenie, a preto sú často preferovanou metódou pri odhaľovaní mozgových tumorov.
Pozitrónová emisná tomografia (PET). PET vyšetrenie slúži ako nový spôsob diagnostiky nádorového ochorenia v nejednoznačných prípadoch. Toto vyšetrenie využíva nízku radiačnú dávku izotopom značeného cukru (glukózy) na určenie metabolickej aktivity buniek. Dokáže odlíšiť medzi zhubnými (malígnymi) a nezhubnými (benígnymi) nádormi. Hoci je táto metóda celkom nová, lekári ju môžu v určitých situáciách odporúčať. Pozitrónová emisná tomografia sa môže doporučiť ako doplnkové vyšetrenie k CT a MRI.
Neurologické, očné a ušné vyšetrenie. Tieto špeciálne vyšetrenia slúžia na zistenie rozsahu poškodenia motorických, senzitívnych a zmyslových funkcií mozgu rastúcim nádorom.
Vyšetrenie očného pozadia môže odhaliť zmeny na očnom pozadí a na zrakovom nerve vplyvom rastúceho tumoru mozgu.
Krvné testy. Zmeny v krvných hladinách určitých hormónov môžu poukázať na nádory v určitej oblasti mozgu (hypofýze alebo epifýze).
Lumbálna (intratekálna) punkcia miechového kanála. Pri tomto vyšetrení sa pomocou ihly odoberie malé množstvo mozgovo-miechovej tekutiny (likvoru) z miechového kanála cez zadnú bedrovú oblasť pacienta a preskúma sa pod mikroskopom za účelom zistenia prítomnosti nádorových buniek. Z likvoru sa v niektorých prípadoch dajú stanoviť aj biochemické ukazovatele špecifické pre určité typy nádorov.
Elektroencefalografia (EEG). Je to jednoduché a nebolestivé vyšetrenie, pri ktorom sa prikladajú elektródy k povrchu hlavy pacienta a zaznamenáva sa elektrická aktivita mozgu. Vyšetrenie dokáže odhaliť niektoré zmeny aktivity mozgových oblastí v závislosti od miesta rastu nádoru.
Cerebrálny artériogram. Ide o röntgenové vyšetrenie krvného prietoku mozgových tepien. Röntgenové snímky sa zaznamenávajú po injekčnom podaní kontrastnej látky do krčných tepien hlavy, ktoré zásobujú krvou mozog. Takto sa môže zobraziť abnormálne cievne zásobenie mozgového nádoru.
Stereotaktická neurochirurgia alebo biopsia. Pri tomto postupe neurochirurg pomocou počítačom spracovanej presnej topografie miesta nádoru dokáže tenkou bioptickou ihlou z mozgu odobrať vzorku tkaniva na histologické vyšetrenie. Biopsia je jediným prostriedkom definitívnej diagnózy mozgového tumoru.

Podľa výsledkov vyšetrovacích metód a biopsie dokáže špecializovaný lekár klasifikovať nádor a rozhodnúť o najvhodnejšom výbere terapeutického plánu pre pacienta.

Štádiá

Po odhalení prítomnosti mozgového nádoru nasledujú ďalšie vyšetrenia na spresnenie podrobností o rozsahu tumoru. Pri mozgovom nádore dospelých neexistuje všeobecne prijatý klasifikačný systém určujúci štádiá pokročilosti. Pre špecifickú lokalizáciu tumory mozgu nie je možné zaradiť do TNM systému na rozdiel od iných typov nádorových ochorení.

Lekári používajú na stanovenie plánu liečby a určenie prognózy mozgových nádorov niekoľko faktorov:

Histológia nádoru. Histológia sa zaoberá vzhľadom nádorového tkaniva pod mikroskopom. Vzorka tkaniva tumoru sa získa neurochirurgickou cestou. Keď je operačný zákrok nemožný, vykoná sa stereotaktická biopsia.

Pomocou histológie môže patológ určiť stupeň diferencovanosti (vyzretosti) tumoru - jeho grading (stupeň diferenciácie nádorových buniek). Zistením stupňa diferenciácie sa hodnotí do akej miery sa nádorové bunky a ich usporiadanie podobajú na normálne mozgové tkanivo. Pri rozhodovaní o terapeutickom postupe u mozgového tumoru treba nevyhnutne určiť jeho histologický typ a grading.

Zdravé mozgové tkanivo máva obvykle zrelý typ buniek v systematickom vzájomnom usporiadaní - nazýva sa diferencované tkanivo. Mozgové nádory tvoria bunky, ktoré vykazujú známky zhubnosti (malignity), navzájom sú si podobné a zvyčajne sa odlišujú od normálnych buniek. Všeobecne to znamená, že čím menej je nádorové tkanivo diferencované, tým vyšší je grading tumoru a tým horšia je prognóza ochorenia pre pacienta.

Na presné stanovenie histológie a diferencovanosti tumoru lekári berú do úvahy:

Počet deliacich sa buniek (počet mitóz).
Celkový vysoký počet buniek v tumore oproti normálnemu tkanivu (hypercelularita).
Zmnoženie krvných ciev v tumore (vaskulárna proliferácia).
Nález odumretých oblastí tkaniva v tumore (nekrózy).

Vo všeobecnosti hodnotenie gradingu (stupňa diferenciácie):

Tumory I. stupňa nevykazujú malígne zmeny a radia sa medzi benígne.
Tumory II. stupňa nemajú časté mitózy, vaskulárnu proliferáciu ani nekrózu, sú semibenígne.
Tumory III. stupňa sú hypercelulárne, sú častejšie mitózy, vaskulárna proliferácia, no nie nekróza. Sú nízkeho stupňa malignity.
Tumory IV. stupňa majú častú vaskulárnu proliferáciu a prítomné nekrózy. Sú vysokého stupňa malignity.

Vek pacienta. U dospelých je vek v čase stanovenia diagnózy jedným z najvýznamnejších faktorov prognózy. Všeobecne možno zhodnotiť, že čím je pacient mladší, tým lepší výsledok liečby možno očakávať.

Rozsah resekcie a zvyškového nádoru (rezídua). Chirurgické odstránenie tumoru sa nazýva resekcia. Nie vždy je možná kompletná resekcia, preto zostávajúci zvyšok tumoru v mozgovom tkanive po resekcii nazývame rezíduum. Na zhodnotenie rozsahu resekcie a zostávajúceho nádorového rezídua sa používajú tri stupne:

Celková resekcia (gross total): Celý tumor bol odstránený až na mikroskopické zvyšky nádorových buniek.
Čiastočná resekcia (subtotal): Bola odstránená len časť tumoru a zvyšok je makroskopicky zjavný.
Vykonala sa len biopsia: Len malá časť tumoru bola odstránená za účelom biopsie, väčšia časť nádoru zostala ponechaná.

Najpriaznivejší výsledok sa dosahuje vtedy, ak je možné chirurgicky odstrániť (resekovať) celý tumor.

Identifikácia lokality vyrastania tumoru. Tumory sa môžu vytvoriť v ktorejkoľvek časti mozgu. Umiestnenie niektorých tumorov spôsobuje väčšie poškodenie mozgu než výskyt v ostatných lokalitách. Podľa miesta rastu sú niektoré nádory ťažko prístupné operačnému zákroku.

Funkčný neurologický stav. Lekár -neurológ dokáže otestovať funkčné schopnosti pacientovho mozgu a nervovej sústavy komplexne pomocou hodnotenia podľa špeciálnej výkonnostnej škály. Pacienti s vyšším stupňom získaných bodov majú lepšiu prognózu než pacienti so slabšími výsledkami.

Prítomnosť metastáz. Nádory mozgu a centrálneho nervového systému sa u dospelých pacientov málokedy rozšíria vo forme metastáz do iných častí tela. Jednou z príčin je aj to, že nádory mozgu bývajú kompaktnejšie než nádory, tvoriace sa v iných lokalitách tela. Ďalším dôvodom je, že mozog nemá lymfatický systém, ktorým by sa nádorové bunky presunuli do vzdialených oblastí. Cestou cerebrospinálneho likvoru (mozgomiechového moku) sa síce môžu tvoriť metastázy, no tento jav je u dospelých zriedkavý a vyskytuje sa len u niektorých histologických typov nádorov.

Molekulárno-genetické faktory. Odborníci, venujúci sa molekulárnej genetike pri nádorovýh ochoreniach, pátrajú aj po ďalších prognostických faktoroch mozgových nádorov na úrovni genetických zmien zhubných buniek. Identifikácia takýchto faktorov by v budúcnosti umožnila včasnú diagnostiku tumorov mozgu a presnejšie stanovenie prognózy u pacientov. Pre lekárov by to znamenalo možnosť analyzovať malígny potenciál mozgových nádorov, vyvinúť efektívnejšie liečebné postupy a zlepšiť neuspokojivé prognózy.

Liečba

Pacienti so zisteným nádorom centrálnej nervovej sústavy vyžadujú čo najskôr podstúpiť terapiu bez zbytočného odkladu. Tlak rastúceho nádoru môže viesť k vážnym symptómom, vrátane poruchy odtoku cerebrospinálnej tekutiny a problémov krvnej cirkulácie mozgu. Takýto stav môže vyústiť do poškodenia nervových buniek a tým aj poruchy mozgových funkcií.

Liečba niektorých mozgových a miechových nádorov môže byť obtiažna. Hematoencefalická (krvno-mozgová) bariéra, ktorá normálne slúži na ochranu centrálneho nervového systému, zabraňuje prestupu potenciálne účinných cytostatík z krvnej cirkulácie do mozgového parenchýmu. Chirurgický zákrok môže byť riskantný, ak sa tumor nachádza v blízkosti dôležitých centier mozgu či miechy. Rádioterapia môže poškodiť aj zdravé nervové tkanivo. Klinický výskum posledných dvoch desaťročí však značne pomohol zlepšiť nepriaznivú prognózu na prežitie pacientov s mozgovými nádormi. Jemnejšie a presnejšie chirurgické zákroky, lepšie pochopenie reakcie jednotlivých typov nádorov na chemoterapiu, presnejšie cielené dávky žiarenia, to všetko pomáha predĺžiť prežívanie a zlepšiť kvalitu života u ľudí s nádorovým ochorením mozgu.

Chirurgická liečba
Najbežnejším spôsobom liečby mozgových nádorov je chirurgický zákrok. Pri nezhubných primárnych mozgových nádoroch slúži ako jediný terapeutický postup. Aj keď niekedy nádor centrálneho nervového systému nemožno vyliečiť, jeho aspoň čiastočné odstránenie môže zmierniť symptómy, ak vytvára tlak na ostatné časti mozgu. V chirurgii mozgových tumorov došlo v poslednom čase k veľkým pokrokom, vrátane využitia mapovania mozgových centier a ďalšieho rozvoja vyšetrovacích prostriedkov, ktoré poskytujú neurochirurgovi (lekár, ktorý operuje mozgové nádory) viac možností na plánovanie a realizáciu chirurgického zákroku.

Chirurgia mozgu vyžaduje odstrániť určitú prístupovú časť lebečnej kosti. Tento postup sa nazýva kraniotómia. Po odstránení nádoru využíva chirurg túto časť lebečnej kosti na prekrytie otvoru po exstirpácii mozgového ložiska.

Okrem odstránenia mozgového nádoru (úplného alebo čiastočného) môže chirurgický zákrok poskytnúť aj bioptické vzorky tkaniva na histologickú analýzu - odber biopsie. Výsledok histológie usmerní význam chemoterapie alebo rádioterapie pri danom type nádoru.

Rádioterapia (ožarovanie)
Rádioterapia využíva vysokoenergetické röntgenové lúče alebo prúd nabitých častíc na zničenie nádorových buniek. Radiační onkológovia môžu využívať ožarovanie popri chirurgických zákrokoch na spomalenie rastu agresívnych tumorov. Používajú sa nasledovné typy ožarovania:

Počas vonkajšieho ožarovania (externej rádioterapie) žiarenie vychádza z ožarovacieho prístroja mimo tela pacienta. Ožarovacie pole sa zameria a prepočíta presne do miesta mozgového tumoru. Tieto techniky sa neustále spresňujú.

Stereotaktická rádiochirurgia využíva počítačom získané CT alebo MRI záznamy na presné topografické lokalizovanie nádoru. Dávka žiarenia sa zameria len do lôžka uloženého nádoru bez poškodenia okolitého zdravého mozgového tkaniva.

Brachyterapia je metóda vnútornej (internej) rádioterapie. Používajú sa pri nej rádioaktívne zrná implantované priamo do miesta tumoru.

Radiačné techniky
V súčasnosti sa využívajú nasledovné radiačné techniky:

Konvenčná rádioterapia. Veľkosť ožarovanej oblasti sa stanoví pomocou anatomických vymedzení a röntgenových snímkov. Táto technika je vhodná v určitých situáciách, ako napr. pri ožarovaní celého mozgu pre početné metastázy. Pri nutnosti čo najpresnejšieho zamerania ožarovanej oblasti na tumor sa vyžaduje použitie modernejších techník.

Trojrozmerná konformná rádioterapia. Počítač vytvorí na základe CT a MRI výsledkov trojrozmerný model tumoru a okolitých zdravých tkanív. Zároveň určí veľkosť lúča a uhol dopadu tak, aby sa maximalizovali dávky žiarenia na ložisko nádoru a minimalizovali nežiadúce účinky na normálne tkanivo.

Stereotaktická rádiochirurgia. Predstavuje ožiarenie jedinou, no vysokou dávkou žiarenia priamo na nádor, tak aby sa nezasiahlo zdravé tkanivo. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri tumore, ktorý sa nachádza len v jednej oblasti mozgu a má určitú veľkosť. Túto metódu možno použiť aj pri vybraných benígnych novotvaroch. Stereotaktická rádiochirurgia sa vykonáva tromi metódami:

Modiffikovaným lineárnym akcelerátorom. čo je prístroj vydávajúci vysoko-energetické žiarenie na báze elektrického prúdu, ktorý vytvorí prúd rýchlo sa pohybujúcich subatomárnych častíc.
Gama-nožom, modernou metódou radiačnej terapie, kde sa sústredia presne zamerané lúče na tumor. Využívanie gama-noža nie je ešte príliš rozšírené, keďže stále prebieha výskum jeho možných vedľajších účinkov.
Kybernetíckým nožom (cyber knife), zariadením používaným v radiačnej terapii na vedenie žiarenia k svojmu cieľu v tumore - predovšetkým k cieľom v mozgu, hlave a oblasti krku.

Frakcionovaná stereotaktická rádioterapia. Liečba ožarovaním sa vykonáva so stereotaktickou presnosťou, ale je rozdelená na menšie denné dávky, ktoré sa aplikujú v priebehu niekoľkých týždňov. To je hlavný rozdiel oproti jednodňovej stereotaktickej rádiochirurgii. Presnosť dávok sa dosahuje aj pomocou nastaviteľného rámu pre hlavu pacienta. Táto technika sa využíva najmä na nádory nachádzajúce sa v blízkosti rečových centier či iných citlivých oblastí mozgu, ako sú zrakové nervy alebo mozgovo-miechový prechod.

Rádioterapia s modulovanou intenzitou dávky (IMRT). Ožarovanie s väčšou intenzitou, či vo väčších dávkach, sa aplikuje na väčšie ložiská nádoru, menšie nádorové ložiská dostávajú žiarenie o menšej intenzite. Takýto postup sa dosahuje vkladaním blokov z jemných kovových plátkov do dráhy lúča na zníženie jeho intenzity tak, aby dávka svojím tvarom kopírovala tvar nádoru. Dávka je z každého uhla vypočítaná plánovacím systémom a riadená počítačom.

Všetky spomínané vylepšené ožarovacie techniky majú za cieľ dosiahnuť čo najväčšiu presnosť radiácie na tumor a minimalizovať dávku žiarenia na okolité zdravé mozgové tkanivo. Radiačný onkológ si môže vybrať z uvedených techník tú najvhodnejšiu podľa veľkosti a umiestnenia tumoru. V niektorých prípadoch je možné kombinovať dve či viaceré techniky.

Veľmi malé deti pod päť rokov nie sú obyčajne vhodnými kandidátmi na liečbu ožarovaním pre vysoké riziko možného poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu.

Chemoterapia
Chemoterapia používa na zničenie nádorových buniek lieky - cytostatiká. Cieľom chemoterapie môže byť eliminácia zhubných buniek tumoru, ktoré zostali po chirurgickom zákroku, zastavenie alebo spomalenie rastu neoperovateľného nádoru, alebo aspoň zlepšenie jeho symptómov.

Chemoterapia sa u pacientov s mozgovým nádorom môže podávať cez ústa (perorálne), alebo vnútrožilovo (intravenózne). Intravenózna chemoterapia sa podáva buď injekciou priamo do žily na ruke, alebo tenkou hadičkou nazývanou centrálny venózny katéter vo forme infúzie cez väčšiu žilu na krku. Niektoré cytostatiká prechádzajú hematoencefalickou bariérou do mozgového tkaniva lepšie než iné. Klinický onkológ sa môže rozhodnúť aj pre lokálne podávanie chemoterapeutických liekov do miechového kanála cestou lumbálnej punkcie, alebo priamo do tumoru počas operácie môže uložiť tenkú oplátku nasiaknutú cytostatikom. Len máloktorý chemoterapeutický liek možno aplikovať priamo do miechového kanála.

Keďže intravenózne podané cytostatiká pôsobia nielen na nádorové, ale aj na zdravé bunky, u mnohých pacientov sa dostavia vedľajšie účinky liečby. Intenzita nežiadúcich účinkov závisí od druhu použitého lieku a od jeho dávkovania. Najčastejšie sa stretávame so žalúdočnou nevoľnosťou, zvracaním, závratmi, nechutenstvom, hnačkami, únavnosťou, chudokrvnosťou, niekedy je prítomná zvýšená náchylnosť na krvácanie a tvorbu modrín aj po malých zraneniach. Po niektorých liekoch býva dočasná necitlivosť či mravčenie v rukách i nohách, bolesti hlavy, vypadávanie vlasov, tvorba tmavých pigmentácií na koži a nechtoch. Nežiadúce účinky obvykle pominú po ukončení chemoterapie. V niektorých prípadoch nádorov mozgu Vám môže lekár navrhnúť liečebný postup, v rámci ktorého sa podáva chemoterapia a ožarovanie konkomitantným spôsobom (súbežne). O prestávkach medzi jednotlivými dávkami chemoterapie a o možných vedľajších účinkoch liečby Vás bude podrobne informovať.

Pokročilý nádor mozgu
Ak sa napriek doterajšej liečebnej starostlivosti mozgový nádor nedá vyliečiť, alebo ak sa po ukončenej terapii znova objaví, aj naďalej sa pacientom poskytuje starostlivosť na zvládnutie symptómov, ktoré tumor spôsobuje svojou prítomnosťou a rastom. Zvládnutie príznakov mozgových nádorov je vždy dôležité, tak aby sa zlepšila narušená kvalita života pacienta.

Keďže sú nádory centrálnej nervovej sústavy také zriedkavé, každé plánovanie terapeutického postupu je pre lekárov obtiažne, pokiaľ sa nemajú možnosť presvedčiť o efektivite liečebnej metódy na súbore iných pacientov s podobným typom mozgového nádoru.

Na overenie účinnosti každého nového liečebného postupu slúžia klinické štúdie, ktoré porovnávajú doteraz najlepšie používané terapie s novými perspektívnymi a pravdepodobne aj účinnejšími liečebnými metódami.

Overovanie nových terapeutických postupov si vyžaduje starostlivé sledovanie s využitím vedeckých metód a s dôkladnou liečebnou starostlivosťou, venovanou všetkým zúčastneným pacientom za účelom dosiahnutia pokrokov v liečbe. Všetci pacienti, ktorí sa chcú zúčastniť klinického skúšania, musia podpísať vedomý informovaný súhlas.

Otázky, ktoré by ste mali položiť svojmu ošetrujúcemu lekárovi

Pravidelná komunikácia s vaším lekárom je pre vás dôležitá pre možnosť informovaného rozhodovania o vašej zdravotnej starostlivosti. Uvážte nasledovné otázky, ktoré by ste položili svojmu lekárovi:

Akú máte skúsenosť s liečbou mozgových nádorov?
Budú sa podieľať na rozhodovaní o mojej liečbe aj špecialisti z iných medicínskych oborov?
Bude môj prípad nálezu mozgového tumoru prediskutovaný na stretnutí odborníkov v oblasti onkológie? Akí odborníci sa zúčastnia takéhoto stretnutia?
Skontroluje môj navrhnutý liečebný postup aj ďalší skúsený lekár?
Uznávate aj názory iných odborníkov?
Vedeli by ste mi odporučiť nejaké skúsené pracovisko, zaoberajúce sa výskumom a liečbou mozgových tumorov?
Je možná spolupráca so sociálnym pracovníkom, ktorý pomáha pacientom postihnutým mozgovým nádorom?
Môžete mi odporučiť nejaké publikácie, ktoré by mi pomohli lepšie porozumieť mojej chorobe ?
Budete ochotný ma liečiť, aj keď som doteraz navštevoval iné pracovisko ?
Existujú dostupné možnosti klinického skúšania pre moje ochorenie a mohol by som sa ich prípadne zúčastniť ?

Súčasný výskum

Výskum nových perspektívnych vyšetrovacích postupov a terapeutických metód pri mozgových nádoroch neustále napreduje. Nižšie spomínané metódy sa ešte nemusia bežne používať, ale sa ešte len môžu overovať v klinickej praxi v čase, keď čítate tieto riadky. Preto vždy prediskutujte všetky diagnostické a liečebné možnosti so svojím ošetrujúcim lekárom. Súčasný výskum sa týka hlavne týchto postupov:

Hyperfrakcionácia v rádioterapii využíva ešte menšie dávky žiarenia a častejšie intervaly ich aplikácie. Niekedy sa ožaruje aj viackrát za deň.

Génová terapia sa snaží špeciálnymi postupmi napraviť chybné gény, ktoré spôsobujú rast nádorových buniek.

Imunoterapia podporuje imunitný systém tela v boji proti malígnym bunkám tumoru.

Antiangiogénna terapia (liečba pôsobiaca proti tvorbe nádorových ciev) jej princípom je používanie liekov, ktoré majú zabrániť tvorbe nových krvných ciev nádoru. Ak sa tieto nebudú tvoriť a zásobovať tumor krvou, nebude môcť ďalej rásť a vymizne.

Otvorenie hematoencefalickej (krvno-mozgovej) bariéry umožní cytostatikám lepšie preniknúť z krvných ciev do mozgového tkaniva.

Agresívna liečba detských tumorov včítane chirurgických zákrokov, ožarovania a chemoterapie bude nahrádzaná neagresívnou liečbou s dostatočným terapeutickým potenciálom a menšími nežiadúcimi účinkami.