• Úvod
  • Onkosprávy
  • Novinky v liečbe a diagnostike
  • Spoznávame ochorenie
  • Typy karcinómu
  • Lieky
  • Slovník
  • Kontaktné adresy
  • Informačné centrum
  • Opatrovateľské služby
  • Otázky a odpovede
  • Vyhľadávanie
  • Užitočné odkazy
  • Mapa stránok
  • Kto sme
  • Kontakt
  • Pomohli ste nám

Karcinóm laryngálnu (hrtana) a hypofaryngu

Úvod

Larynx, bežne nazývaný hrtan, je trubicový orgán krku, ktorý sa používa na dýchanie, rozprávanie a prehĺtanie. Nachádza sa nad hornou časťou priedušnice a jeho chrupavkovité steny vystupujú z krku, čo mnohí ľudia nazývajú Adamove jablko. Počas dýchania hrtan privádza vzduch do pľúc. V hrtane sú uložené hlasivky, ktoré sa pohybujú a vytvárajú zvuky a reč. V hornej časti hrtana je útvar tkaniva nazývaný epiglotis (príchlopka), ktorý bráni pažeráku, aby došlo ku vstupu potravy do vzduchových priechodov. Karcinóm môže vzniknúť v ktorejkoľvek z týchto troch častí hrtana:

  • Glotis (hlasivky): Stredná časť, ktorá drží hlasivky
  • Supraglotis (nadhlasivková oblasť): Oblasť nad hlasivkami
  • Subglotis (podhlasivková oblasť): Oblasť pod hlasivkami, ktorá spája hrtan s priedušnicou.

Hypofarynx (hrtanová časť hltana - hrdlo, ) je spodná časť hrdla a obklopuje hrtan. Farynx (hltan) je dutá trubica, dlhá asi 15 cm, ktorá začína za nosom (nosofarynx), končí na úrovni hrtana a pokračuje v ezofágu (pažeráku, t.j. trubici, ktorá vedie k žalúdku).

Karcinóm larynxu a hypofarynxu a ich liečba majú veľký vplyv na reč a prijímanie potravy.

Karcinóm vzniká v hrtane (laryngu), resp. v hypofaryngu v prípade, že sa bunky správajú abnormálne alebo sa nekontrolovane a chaoticky množia. Tieto abnormálne bunky zasiahnu okolité tkanivo a niekedy sa rozšíria do ďalších častí tela krvou a lymfatickým systémom. Masa dodatočného tkaniva, nazývaného tumor, môže byť benigná alebo maligná. Benigné tumory nie sú karcinómy a obyčajne sa dajú odstrániť bez toho, že by opäť narástli. Malígne tumory sú karcinómové a môžu napadnúť a poškodiť zdravé tkaniva a orgány v tele.

Asi 95 % karcinómov hrtana a hypofarynxu sa nazýva skvmózno bunkový (epidermoidný) karcinóm, pretože vzniká v hladkých skvamóznych (dlaždicových) bunkách, ktoré vytvárajú tenkú vnútornú vrstvu týchto telesných orgánov.

Štatistika

Karcinóm hrtana je jedna z najbežnejších typov karcinómov hlavy a krku. V roku 2004 sa v celých Spojených štátoch predpokladá asi 10 270 nových prípadov (u 8 060 mužov a u 2 210 žien) s diagnózou karcinómy hrtana a predpokladá sa, že tom roku bude 3 830 úmrtí na túto chorobu ( 3 010 mužov a 820 žien). Odhaduje sa, že každý rok pribudne 2 500 nových prípadov karcinómov hrtana.

Percento päťročného prežitia pri všetkých štádiách karcinómov hrtana je 65 %.

Štatistické údaje o karcinóme treba interpretovať nanajvýš opatrne. Tu uvedené odhady vychádzajú z údajov o tisíckach prípadov tohto typu karcinómov v celých Spojených štátoch (predstavujú teda priemer), a nemožno ich aplikovať na konkrétneho jedinca. Nie je možné povedať pacientovi, ako dlho bude žiť s karcinómom hrtana alebo hypofaryngu. Keďže sa štatistiky prežitia robia v päťročných intervaloch (niekedy aj v ročných), nemusia zachytávať pokrok dosiahnutý v liečbe či diagnostikovaní tohto typu karcinómy.

Štatistika podľa publikácie spoločnosti American Cancer Society : Cancer Facts& Figures 2004.

Rizikové faktory

Hlavné rizikové faktory vzniku karcinómy pažeráka a hypofarynxu sú:

  • Požívanie tabaku, vrátane fajčenia cigariet, cigár, fajok a žuvanie a šnupanie tabaku
  • Častá a nadmerná konzumácia alkoholu

85 % karcinómov hlavy a krku je spojených s požívaním tabaku. Požívanie alkoholu aj tabaku súčasne zvyšuje toto riziko. Súčasné výskumy naznačujú, že u ľudí, ktorí fajčia marihuanu je väčšie riziko vzniku karcinómy hlavy a krku. Pasívni fajčiari môžu byť tiež ohrození.

Ďalšie rizikové faktory laryngálneho a hypolaryngálneho karcinómu:

Pohlavie. V porovnaní so ženami je štyri až päť krát pravdepodobnejšie, že sa tento typ karcinómy vyvinie u mužov.

Vek. Viac sú ohrození ľudia nad 50 rokov, ale tento karcinóm môže vzniknúť aj u mladších ľudí.

Rasa. Čierna rasa je náchylnejšia na vznik tohto typu karcinómy ako biela.

Inhaláty v zamestnaní. Azbest, drevený prach, výpary farbív a isté chemikálie môžu zvýšiť riziko ochorenia na karcinóm hrtana a hypofarynxu.

Výživa. Nedostatok vitamínu A a B môže zvýšiť riziko vzniku tohto typu karcinómu.

Gastroezofageálny reflux (GERD). Chronické pálenie záhy môže viesť ku karcinómu hltana a hypofaryngu.

Ľudský papilomavírus (HPV). Tento vírus môže byť tiež rizikovým faktorom.

Plummer-Vinsonov syndróm. Je to zriedkavý stav, ktorý je spôsobený nedostatkom železa a má za následok ťažkosti s prehĺtaním.

Hoci nie je možné zmeniť niektoré rizikové faktory laryngálneho a hypofaryngálneho karcinómu, mnohým sa dá vyhnúť zmenou životného štýlu. Prestať používať tabakové výrobky je jednou z najdôležitejších vecí. Existujú dohady, že fajčenie marihuany môže zvýšiť riziko ochorenia na karcinómu hrtana a hypofaryngu.

Symptómy

Karcinóm hlasiviek sa zistí zavčasu vzhľadom na chrapľavý hlas. Najbežnejšie symptómy laryngálneho a hypofaryngálneho karcinómu sú:

  • Hrčka na krku
  • Uzáver dýchacích ciest
  • Pretrvávajúce bolesti hrdla a pocit hrče v hrdle
  • Chrapľavý a zmenený hlas
  • Bolesť alebo ťažkosti s prehĺtaním
  • Bolesť v uchu
  • Chronicky zlé dýchanie
  • Nevysvetliteľný úbytok hmotnosti
  • Únava

Jednotlivec nemusí mať všetky symptómy, alebo nemá žiadne symptómy (asymptomatický) a napriek tomu môže mať diagnostikovaný karcinóm. Ľudia, ktorí si spozorujú varovné signály by mali hneď navštíviť lekára, resp. stomatológa, najmä ak symptómy pretrvávajú alebo postupujú. Pri včasnom zistení karcinóm hlavy a krku má lepšie šance na vyliečenie.

Pretože mnohé z týchto symptómov môžu vyvolané aj stavmi, ktoré nie sú karcinómom, je dôležité pravidelné vyšetrenie u lekára alebo zubára. Vyšetreniu by sa mali podrobiť hlavne tí, ktorí bežne pijú alkohol a používajú tabakové produkty, resp. ich používali v minulosti.

Diagnostika

Ak sa u človeka prejavia symptómy, alebo podozrenie na laryngálny alebo hypofaryngálnej karcinóm, lekár musí odobrať kompletnú zdravotnú anamnézu a všimnúť si všetky symptómy a rizikové faktory. Lekár musí urobiť niektoré z možných vyšetrení, ktoré pomôžu stanoviť diagnózu a určiť štádium karcinómy alebo ako ďaleko karcinóm pokročil. Niektoré z týchto vyšetrení sú:

Fyzikálne vyšetrenie: Lekár hmatom zisťuje či nie sú hrčky na krku, perách, ďasnách alebo lícach. Vyšetrí tiež nos, ústa, hrdlo a jazyk za účelom zistenia abnormalít, pričom často používa svetlo alebo zrkadlo, aby lepšie videl. Vyšetrenie krvi a moča pomáha tiež pri stanovení diagnózy.. Neexistuje špecifické vyšetrenie krvi ktoré zistí laryngálny a hypofaryngálny karcinóm.

Laryngoskópia. Toto vyšetrenie sa dá vykonať troma spôsobmi: nepriamou laryngoskopiou, pri ktorej lekár lokálne pomocou spreja znecitlivie hrdlo, aby sa zabránilo dáveniu a potom sa použije malé zrkadlo s dlhou rúčkou, na vyšetrenie hlasiviek. Pri fibroptickej laryngoskópii lekár vsunie odľahčenú hadičku cez nos alebo ústa pacienta do hrdla, aby vyšetril hrtan a hypofarynx. Pri priamej laryngoskópii, ktorá sa vykonáva v operačnej miestnosti, pacient dostáva sedatíva alebo bežné anestetiká. Lekár potom vyšetrí hrtan a hypofarynx pomocou prístroja nazvaného laryngoskop. Počas priamej laryngoskópie sa často vykoná biopsia tkaniva.

Video stroboskópia. Video technika umožňuje vizualizáciu hrtana. Dokáže zistiť abnormality pohybu a ďalšie zmeny, ktoré spôsobuje karcinóm. Video stroboskópiu možno tiež použiť na monitorovanie liečby u ľudí s laryngálnom a hypofaryngálnom karcinómom.

Biopsia. Ak sa nájde podozrivá oblasť, vykoná sa biopsia. Pri biopsii sa pomocou bioptických kliešťov odstráni malý kúsok tkaniva a preskúma sa pod mikroskopom na zistenie abnormalít v bunkách. Pri aspiračnej biopsii pomocou tenkej ihly sa bunky vyberú priamo z nádoru pomocou tenkej ihly. Tieto bunky sa skúmajú pod mikroskopom na prítomnosť karcinómových buniek (cytologické vyšetrenie).

Röntgen. Urobí sa snímok oblasti vnútri tela za účelom zistenia prítomnosti nádoru. Niekedy pacienta požiadajú, aby prehltol roztok bária, ktorý urýchli röntgenový obraz (to sa nazýva prehltnutie bária). Röntgen môže tiež odhaliť karcinómu pľúc a emfyzému (rozdutie pľúc). Pri akomkoľvek príznaku karcinómy nasleduje CT (počítačová tomografia) a snímok hrudníka.

CT snímok: Toto je špeciálny typ röntgenu, ktorý využíva počítač na zostavenie detailného prierezového obrazu vnútra tela.

Magnetická rezonancia (MRI): Toto vyšetrenie využíva magnetické polia najmä na zobrazenie mäkkého tkaniva, napr. v mandliach a báze jazyka.

Ultrazvuk. Pri tomto vyšetrení sa robí video záznam vnútra tela pomocou zvukových vĺn. Toto vyšetrenie dokáže odhaliť rozšírenie karcinómy v pečeni a lymfatických uzlinách v krku (cervikálnych lymfatických uzlín).

Rádionuklidový snímok kostí: pri tomto vyšetrení sa používa malé množstvo rádioaktívneho materiálu na zistenie, či sa karcinóm rozšíril do kostí.

Pozitrónová emisná tomografia (vyšetrenie PET). Toto vyšetrenie predstavuje nový spôsob diagnostikovania karcinómov, hoci nie je ešte bežne rozšírené. Využíva vstreknutie malej dávky rádioaktívneho cukru. Hoci je to nový postup a jeho výhody ešte nie sú úplne dokázané, lekári ho v istých situáciách odporúčajú.

Ľudia, ktorí používajú alkohol a tabak by sa mali podrobiť bežnému vyšetreniu aspoň raz ročne. Je to jednoduchý a rýchly úkon, pri ktorom lekár prezrie nos, hrdlo a ústa a hmatom zistí, či nie sú na krku zväčšené uzliny. V prípade, že lekár zistí niečo neobyčajné, potom odporúča dôkladnejšie vyšetrenie s použitím niektorých postupov, o ktorých sme sa zmienili vyššie.

Štádium ochorenia

V prípade, že sa diagnostikuje karcinóm, lekári využívajú diagnostické vyšetrenia na určenie štádia karcinómov, to znamená rozsahu jej rozšírenia. Poznanie správneho štádia pomáha lekárovi zvoliť najvhodnejšiu liečbu a stanoviť prognózu pacienta (ako sa nádor bude správať).

TNM systém na určovanie štádia karcinómov
Jeden z nástrojov na opis štádií karcinómu je systém TNM.

TNM je skratka za tumor (T), uzlina (nodus - N) a metastáza (M). Pri určovaní štádia karcinómy prihliadajú lekári na tieto tri faktory:

  • Aký veľký je primárny tumor? (T, tumor)
  • Rozšíril sa tumor do lymfatických uzlín ? (N, nodus)
  • Rozšíril sa (metastazoval) karcinóm do ďalších častí tela ? (M, metastáza)

Tumor. Pomocou systému TNM sa symbol "T" v spojení s iným písmenom alebo číslom (0 -4 ) používa na opis veľkosti a miesta tumoru. Pri opise T karcinómy hrtana, lekár môže použiť tri všeobecné klasifikácie:
TX
: Znamená, že primárny tumor nemožno zistiť.
T0
: Neexistuje dôkaz o prítomnosti tumoru.
Tis
: Štádium nazvané karcinóm (karcinóm) in situ (na danom mieste). Je to skoré štádium karcinómu, kde sa karcinómové bunky zistili iba v jednej vrstve tkaniva.

Pri opisovaní ďalších štádií nádoru lekári delia hrtan do troch oblastí: glotis (hlasivky), supraglotis (nad hlasivková oblasť): t.j. oblasť nad hlasivkami a subglotis (oblasť pod hlasivkou).

Supraglotis
T1
: Tumor lokalizovaný v jednej oblasti nad hlasivkami, ktorý neovplyvňuje činnosť hlasiviek.
T2
: Tumor, ktorý začal v tejto oblasti, ale sa rozšíril do (sliznicových) oblastí, ktoré vystielajú ďalšie oblasti, ako napr. bázu jazyka.
T3
: Tumor sa rozšíril po celom hrtane, ovplyvňuje hlasivky a okolité tkanivá
T4a
: Tumor sa dostáva do štítnej chrupavky , resp. mimo hrtan.
T4b
: Tumor sa dostáva do oblasti hrudníka a uzatvára cievy.

Glotis
T1
: Tumor, ktorý sa obmedzuje na oblasť hlasiviek, ale neovplyvňuje ich činnosť.
T1a
: Tumor iba v pravej alebo ľavej hlasivke.
T1b
: Tumor v oboch hlasivkách.
T2
: Tumor sa rozšíril nad hlasivky (supraglotis) a pod hlasivky (subglotis) alebo na obe oblasti. T2 tiež opisuje tumor, ktorý ovplyvňuje pohyb hlasiviek.
T3
: Tumor zasahuje štítnu chrupavku, resp. tkanivá nad hrtanom.
T4b
: Tumor sa dostáva do oblasti hrudníka a uzatvára cievy.

Subglotis
T1
: Tumor, ktorý sa obmedzuje na oblasť pod hlasivkami (subglotis)
T2
: Tumor, ktorý sa dostáva na hlasivky a môže, ale nemusí ovplyvňovať ich činnosť.
T3
: Tumor sa obmedzuje na hrtan a ovplyvňuje hlasivky.
T4a
: Tumor zasahuje prstence alebo chrupky štítnej chrupavky, resp. tkanivá nad hrtanom.
T4b
: Tumor sa dostáva do oblasti hrudníka a uzatvára cievy.

Hypofarynx (Hrtanová časť hltana)
T1
: Malý tumor (2 cm), ktorý sa nachádza v jednom mieste v dolnej časti hrdla.
T2
: Tumor, ktorý sa nachádza vo viac než jednom mieste v dolnej časti hrdla, ale sa nedotýka hlasovej skrinky alebo tumor, ktorý meria viac ako 2 cm, ale nie viac ako 4 cm .
T3
: tumor väčší ako 4 cm alebo tumor, ktorý sa rozšíril do hrtana (hlasovej skrinky).
T4a
: Tumor, ktorý sa rozšíril do okolitých štruktúr, ako napr. štítnej žľazy, ciev, ktoré privádzajú krv do mozgu, ezofagu, ktorý spája hltan so žalúdkom.
T4b
: Tumor zasiahol prevertebrálnu fasciu (predstavcovú pokrývku), upcháva artériu karotis alebo mediastinálne štruktúry.

Regionálne lymfatické Uzliny (N). Písmeno N v skratke TNM je skratkou pre regionálnu uzlinu. Lymfatické uzliny sú malé fazuľovité orgány nachádzajúce sa v celom tele, ktoré normálne pomáhajú bojovať proti infekcii a karcinóme ako časť imunitného systému. Keďže v oblasti hlavy a krku sa nachádzajú mnohé uzliny, dôkladné vyšetrenie lymfatických uzlín je veľmi dôležité pri určovaní štádia karcinómy.
NX
: Regionálne lymfatické uzliny sa nezistili.
N0
: Karcinóm v regionálnych uzlinách sa nedokázal.
N1
: Rozšírenie karcinómu do jedinej lymfatickej uzliny na tej istej strane ako je primárny tumor, pričom jej veľkosť nepresahuje 3 cm.
N2
: Opisuje niektorý z týchto stavov:
N2a
: Karcinóm sa rozšíril do jednej lymfatickej uzliny na tej istej strane ako je primárny tumor, ktorá je väčšia ako 3 cm ale nepresahuje 6 cm.
N2b
: Karcinóm sa rozšíril do viac než jednej uzliny na tej istej strane ako je primárny tumor, ale žiadna z nich nemeria viac ako 6 cm.
N2c
: Karcinóm sa rozšíril do viac než jednej uzliny na hociktorej strane tela a žiadna uzlina nemeria viac ako 6 cm.
N3
: Karcinóm v lymfatickej uzline je väčší ako 6 cm.

Vzdialená metastáza. Symbol "M" v systéme TNM opisuje, či sa karcinóm rozšíril do ostatných častí tela .
MX
: Znamená, že vzdialenú metastázu nemožno zistiť.
M0
: Choroba sa nerozšírila (nemetastazovala) do ostatných častí tela.
M1
: Karcinóm sa rozšíril do ostatných častí tela.

Štádium ochorenia
Štádium 0
: Tento tumor sa nazýva karcinóm in situ. Inými slovami, karcinóm sa nachádza iba v prvej vrstve bunkovej výstelky krčka a nie v hlbších tkanivách (Tis, N0, M0).
Štádium I
: Karcinóm prerástol z výstelky hypofaryngu do hlbších tkanív ale ešte stále sa nachádza v sliznici. Nerozšíril sa do lymfatických uzlín alebo ďalších častí tela (T1, N0, M0). Toto štádium možno ešte ďalej opísať ako:
Štádium IA
: T1a, N0, M0
Štádium IA1
: T1a1, N0, M0
Štádium IA2
: T1a2, N0, M0
Štádium IB
: T1b, N0, M0
Štádium IB1
: T1b1, N0, M0
Štádium IB2
: T1b2, N0, M0
Štádium II
: Karcinóm sa rozšíri mimo sliznicu hypofaryngu do vedľajších oblastí ako sú tkaniva neďaleko hypofaryngu, ale ešte stále sa. nerozšíril do lymfatických uzlín či ostatných častí tela (T2, N0, M0).Toto štádium možno ďalej opísať pomocou písmen:
Štádium IIa
: T2a, N0, M0
Štádium IIb
: T2b, N0, M0
Štádium III
: Karcinóm sa rozšírila mimo hypofaryngu, a do lymfatických uzlín ale nie do ďalších častí tela (T3, N1, M0).
Štádium IIIa
: Karcinóm sa rozšírila do spodnej častí pošvy, ale nie do ďalších častí tela (T3, N0, M0).
Štádium IIIb
: Karcinóm sa možno rozšíril až do steny hltana a lymfatických uzlín, ale nie do ďalších častí tela (T3a, N1, M0).
Štádium IVa
: Karcinóm sa rozšíril do močového mechúra alebo konečníka ale sa nemusel rozšíriť do lymfatických uzlín, ale nerozšírila sa do ďalších častí tela (T4, akékoľvek N, M0).
Štádium IVb
: Karcinóm sa rozšírila do ďalších častí tela (akékoľvek T, akékoľvek N, M1).

Stupne tumoru. Lekári používajú termín "stupeň", aby opísali primárne tumory, ktoré sa mikroskopicky skúmajú na vyšetrenie tkaniva z tumoru. Lekár porovnáva nádorové tkanivo s normálnym tkanivom. Normálne tkanivo má obyčajne rôzne typy buniek zoskupené spolu (preto sa volá diferencované tkanivo). Karcinómom napadnuté tkanivo mechúra má bunky, ktoré vyzerajú dosť podobne alebo sú menej diferencované. Všeobecne platí, že čím sú tkanivá menej diferencované, tým horšia je prognóza.
GX
: Znamená, že stupeň tumoru sa nedá zistiť.
G1
: Bunky vyzerajú ako normálne tkanivové bunky mechúra (dobre diferencované).
G2
: Bunky sú trochu odlišné (mierne diferencované)
G3
: Bunky nepripomínajú normálne tkanivo ( slabo diferencované).

Systém štádií
Po zhromaždení TNM informácií od pacienta možno tieto skombinovať do istého odstupňovaného systému štádií od 0 - IV (nula až štyri).
Štádium 0
: Ide o karcinóm in situ (Tis), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín (N0) a nemá vzdialené metastázy (M0).
Štádium I
: Opisuje malý tumor (T1), ktorý sa nerozšíril do lymfatických uzlín (N0) a nemá vzdialené metastázy (M0).
Štádium III
: Karcinóm sa rozšírila do istých oblastí (T2), zatiaľ sa nerozšírila do lymfatických uzlín (N0), či ostatných telesných orgánov (M0).
Štádium IVA
: Označuje agresívny tumor (T4a) so zasiahnutím buď lymfatických uzlín (N1), alebo rozšírením iba na jednu uzlinu na tej istej strane (N1), ale bez metastáz (M0). Opisuje tiež akékoľvek T s výraznejším zasiahnutím uzlín (N2), ale bez metastáz (M0).
Štádium IVB
: Ide T s rozsiahlym zasiahnutím uzlín (T3), ale bez metastáz.
Štádium IVC
: Dôkaz rozšírenia na vzdialené miesta (M1).

Liečba

Laryngálny a hypofaryngálny karcinóm sa dá liečiť, najmä ak sa zistí zavčasu. Existujú rôzne možnosti voľby liečby. Liečebný postup alebo kombinácia liečebných postupov závisí od špecifického miesta karcinómu, štádia choroby, veku a celkovom zdravotnom stave pacienta.

Hoci primárnym cieľom liečby je vyliečenie karcinómu, dôležité je aj zachovanie funkcie orgánov. Keď lekári plánujú liečbu, zvažujú tiež otázku ako liečebný postup môže ovplyvniť kvalitu života pacienta, t.j. jeho pocity, vzhľad, rozprávanie, jedenie a dýchanie.

Špecialisti na nádory hlavy a krku často tvoria tím pracovníkov, ktorí sa stará o jednotlivého pacienta. Toto sa nazýva multidisciplinárne posúdenie a malo by sa robiť pred začatím každej liečby. Tento tím pracovníkov by mal zahrňovať medicínskych a radiačných onkológov; chirurgov; ušných, nosných a krčných lekárov; maxilofaciálnych stomatologických protetikov, dentistov, fyzioterapeutov; logopédov, psychiatrov; ošetrovateľky, dietetikov a sociálnych pracovníkov.

Klinické pokusy môžu byť najlepšou voľbou liečby u pacientov v ktoromkoľvek štádiu ochorenia. Klinické štúdie sú výskumné pokusy, ktoré porovnávajú najvhodnejšie liečebné postupy (nazvané štandardná terapia) s novými liečebnými postupmi.

Pri karcinóme hlavy a krku existujú tri hlavné možnosti liečby: chirurgický zákrok, ožarovanie a chemoterapia, resp. ich kombinácia. Chirurgický zákrok a ožarovanie sú v súčasnosti najpoužívanejšie liečebné postupy pri tomto type karcinómy s prípadnou možnosťou chemoterapie.

Chirurgický zákrok
Počas operácie chirurg odstráni tumor a časť zdravého tkaniva okolo (okraje). Cieľom chirurgického zákroku je odstrániť tumor a nechať negatívne okraje t.j. žiadne stopy karcinómu v zdravom tkanive. Úplné odstránenie karcinómy bez ponechania karcinómových buniek nie je vždy možné. Lekár môže odstrániť karcinómu a časť pažeráka pomocou nasledovných postupov:

Čiastočná laryngektómia. Odstránenie iba časti pažeráka. Pri tomto chirurgickom zákroku sa zachováva hlas, pretože sa odstráni iba časť hlasovej skrinky.

Supraglotická laryngektómia. Vyberie sa iba oblasť nad hlasivkami.

Chordektómia. Odstránenie hlasiviek.

Vertikálna hemilaryngektómia. Odstránenie jednej časti hrtanu.

Suprakrikoidná čiastočná laryngektómia. Odstránenie hlasiviek a oblasti okolo nich.

Totálna laryngektómia. Úplné odstránenie pažeráka. Po tomto zákroku pacient nemôže používať hlasivky na hovorenie. Počas tejto operácie vpredu na krku urobí otvor cez priedušnicu, aby mohol pacient dýchať. Tento postup nazývame tracheostómia.

Laryngofaryngektómia. Odstránenie hrtana a časti hrdla. Po tomto zákroku lekár musí rekonštruovať pažerák pomocou kúskov kože z predlaktia alebo inej časti tela, resp. časti čreva.

Tracheostómia. Pri čiastočnej aj úplnej laryngektómii lekár urobí otvor zvaný stoma vpredu na krku a vsunie trubicu, aby bola diera otvorená. Vzduch potom prúdi do priedušnice a pľúc a von z nich cez otvor a umožňuje pacientovi dýchať.

Pri čiastočnej laryngektómii, stoma (otvor)je dočasná. Po vyliečení sa trubica odstráni a diera sa uzavrie. Pacient môže dýchať a rozprávať normálne. V niektorých prípadoch môže sa vyskytnúť chrapľavý alebo slabý hlas.

Pri úplnej laryngektómii, stoma (otvor) je permanentný, pacient dýcha cez stomu a musí sa naučiť rozprávať novým spôsobom.

Disekcia krku. Laryngálna a hypofaryngálna karcinóm sa často rozšíri do lymfatických uzlín v krku. Od miesta a štádia ochorenia závisí, či je potrebné odstrániť iba niektoré, alebo všetky uzliny; tento zákrok môže spôsobiť strnulosť v ramenách a krku.

Laser. Ak je tumor na pažeráku malý, chirurg môže použiť laser (účinný lúč svetla) na odstránenie nádoru podobne ako keď použije skalpel. Toto je pomerne nový postup a nie je ešte bežne používaný.

Závisí to od miesta chirurgického zákroku, ale táto operácia často spôsobuje opuchy v ústach, čo sťažuje dýchanie. Po operácii pľúca a priedušnica produkujú veľa hlienu. Hlien sa odstraňuje pomocou malej odsávkovej trubice až kým sa pacient nenaučí odkašliavať cez stomu (otvor). Podobný problém je aj so slinami, ktoré musia byť odsávané, pretože opuch v hrdle zabraňuje ich prehltávaniu.

Chirurgický zákrok môže spôsobiť stálu stratu hlasu alebo poškodenie reči; ťažkosti pri prežúvaní, prehltávaní alebo rozprávaní; znetvorenie tváre; zníženú citlivosť v oblasti krku a hrdla (po laryngektómii); menšiu pohyblivosť ramena a krku po disekcii krku. Chirurgický zákrok tiež môže znížiť funkciu štítnej žľazy, najmä po totálnej laryngektómii, resp. rádioterapii.

Rádioterapia
Vysoko energetické röntgenové lúče sa používajú na zničenie karcinómových buniek a zmenšenie maligného tumoru. Ožarovanie sa podáva dvoma spôsobmi: externe a interne. Externé ožarovanie sa vykonáva pomocou žiarivého lúča zameraného na tumor. Interné ožarovanie(brachyterapia) využíva malé peletky (tabletky) alebo tyčinky, ktoré obsahujú rádioaktívny materiál, ktorý sa chirurgicky implantuje do miesta karcinómy alebo jej blízkosti. Tento implantát sa ponechá v mieste niekoľko dní počas hospitalizácie pacienta. Ožarovanie môže byť v niektorých prípadoch hlavným liečebným postupom alebo sa používa po chirurgickom zákroku na zničenie malých ložísk karcinómy, ktoré sa nedali chirurgicky odstrániť.

Nová metóda externého ožarovania známa ako intenzito-modulačná rádioterapia (IMRT) dopravuje oveľa účinnejšie dávky radiácie, pričom redukuje poškodenie zdravých buniek a následne spôsobuje menej vedľajších škodlivých účinkov.

Výskumní pracovníci v súčasnosti vyhodnocujú oveľa účinnejšie spôsoby rádioterapie. Veľmi sľubná je rádiosenziblizácia, založená na podávaní liekov, ktoré robia karcinómové bunky citlivejšími na ožarovanie, takže sa ničia oveľa ľahšie. Ďalší postup sa nazýva hyperfrakčná rádioterapia, pri ktorej sa podáva niekoľko malých dávok žiarenia za deň.

Pred začiatkom ožarovania pri karcinóme hlavy a krku pacienta by mal byť dôkladne vyšetriť dentista, ktorý má skúsenosti s týmto typom karcinómy (onkologická stomatológia). Pretože ožarovanie môže zapríčiniť kazenie zubov, možno bude treba odstrániť poškodené zuby. často sa tomu dá zabrániť správnou liečbou zo strany dentistu ešte pred začiatkom ožarovania.

Ožarovanie hlavy a krku môže vyvolať tieto vedľajšie účinky:

  • Sčervenanie alebo podráždenie kože v liečenej oblasti
  • Sucho v ústach alebo zhustnuté sliny v dôsledku poškodenia slinných žliaz
  • Bolesť v kostiach
  • Nutkanie na dávenie
  • Únava
  • Zápaly ústnej dutiny alebo hrdla
  • Zubné problémy (obyčajne sa im dá predísť)
  • Bolestivé opuchy
  • Strata chuti do jedla spôsobená často zmenou chuťového zmyslu
  • Strata sluchu spôsobená nahromadením tekutiny v strednom uchu
  • Tvorba ušného mazu, ktorý vysýcha vplyvom účinku žiarenia na ušný kanál

Ožarovanie môže tiež spôsobiť stav nazývaný hypotyreóza, čo znamená, že činnosť štítnej žľazy umiestnenej v krku sa spomalí, čo spôsobuje, že pacient sa cíti unavený a spomalený. Všetci pacienti, ktorí dostávali ožarovanie by si mali dať pravidelne vyšetriť štítnu žľazu.

Chemoterapia
Chemoterapia je využitie účinných liekov na zničenie karcinómových buniek. Chemoterapeutické lieky sa podávajú orálne (ústami), priamo do žily (intravenózne); vpichom priamo do svalu, pod kožu alebo priamo do karcinómového nádoru; aplikáciou na povrch kože.

Chemoterapia sa dá využiť pri počiatočnej liečbe buď pred chirurgickým zákrokom (neoadjuvantná) alebo po ňom (adjuvantná), po ožarovaní alebo po chirurgickom zákroku a ožarovaní.

Mnohé kombinované liečebné postupy (chemoterapia a rádioterapia) sa vykonávajú ako súčasť klinického protokolu.

Jednotlivé chemoterapeutické lieky môžu zapríčiniť špecifické vedľajšie účinky. Všeobecne chemoterapia môže spôsobiť:

  • Únavu
  • Nutkanie na dávenie
  • Vracanie
  • Stratu vlasov
  • Sucho v ústach
  • Stratu chute do jedla, čo je spôsobené často zmenou chuťového zmyslu
  • Oslabenie imunitného systému
  • Hnačky alebo zápchu
  • Otvorené zápaly v ústach sú bežným problémov pacientov, ktorí dostávajú chemoterapiu; tento stav spolu s nízkou imunitou môže vytvoriť podmienky pre rôzne typy infekcie.

Sprievodná chemorádioterapia
Chemoterapia a rádioterapia spolu môžu sa použiť, ak sa chceme vyhnúť laryngektómii a zachovať hlasovú skrinku dlhšie než je to pri iných liečebných postupoch. Avšak súčasná chemoterapia a ožarovanie majú za následok viac vedľajších účinkov.

Fajčenie počas liečby karcinómy
Po diagnostikovaní karcinómy sa odporúča prestať fajčiť. Pokračovanie vo fajčení môže počas liečby karcinómy môže znížiť účinnosť liečby, spôsobiť, že vznikne druhotná karcinóm a zhoršia sa vedľajšie účinky, ako napr. znovunadobudnutie kontroly hlasu. Dokonca aj tí, ktorí sa iba nedávno vzdali fajčenia majú lepšie vyhliadky na vyzdravenie ako pacienti, ktorí pokračujú vo fajčení.

Následná starostlivosť
Rehabilitácia je dôležitou súčasťou po liečbe karcinómy. Pacienti môžu dostávať fyzioterapiu a rečovú terapiu, aby získali znovu schopnosť hovoriť a prehĺtať. Logopéd naučí pacienta komunikovať pomocou nových techník a špeciálneho prístroja.

Pacienti môžu vyzerať inak, môžu byť unavení a neschopní hovoriť a jesť ako obvykle predtým. Mnohí pacienti pocítia depresiu. Tím pracovníkov zdravotnej starostlivosti môže pomôcť pacientom prispôsobiť sa a napojiť ich na podporné služby, napr. pri zvládaní symptómov a životospráve počas liečby. Niektorí pacienti budú možno potrebovať naučiť nový spôsob jedenia alebo prípravy jedla.

Niekedy rehabilitácia si vyžaduje vytvoriť nový hlas. Niektorí pacienti dokážu použiť ezofág (pažerák) na produkciu zvukov (ezofegálna reč). V ďalších prípadoch sa použije prístroj zvaný elektrofarynx, ktorý sa drží rukou oproti prednej časti hrdla a umožňuje reč. Často používaná forma hlasovej rehabilitácie je tracheo-ezofagálna punktúra (TEP) hlasu s s dočasne zavedenými vlnovými protézami. Tento postup umožní pacientovi používať vzduch z pľúc, vháňať ho do pažeráka a tak produkovať takmer normálny hlas. Pacienti, ktorí majú tracheotómiu potrebujú vedieť ako sa starať o stomu (otvor) a ako ju udržiavať čistú.

Po liečbe by pacienti mali byť pravidelne vyšetrovaní lekárom a zubárom za účelom kontroly príznakov recidívy karcinómy v niektorej inej časti tela alebo kontroly dlhodobých, resp. neskôr sa prejavujúcich vedľajších účinkov liečenia.

Bežná následná kontrola pacientov a laryngálnou karcinómou sa koná každé dva mesiace v prvom roku, každé štyri mesiace v druhom roku, každých šesť mesiacov v treťom roku a potom jedenkrát za rok. Možno zopakovať diagnostické vyšetrenie na zistenie recidívy alebo dokumentovania pokroku v súčasnej liečbe.

U fajčiarov, ktorí prežili bez recidívy tejto karcinómy dva až tri roky je potrebné sledovať možnú sekundárnu karcinómu v pľúcach, pažeráku, hlave a krku, čo je jeden z dôvodov na ich možné následné zahrnutie do prevenčných protokolov.

Pokročilá choroba

Mnoho recidív v pôvodnom mieste karcinómy a v krku sa objaví v prvých 18 až 24 mesiacoch. Ak diagnostické vyšetrenie zistí recidívu alebo pretrvávanie nádoru, je potrebné nové vyšetrenie kvôli pokusu o záchrannú liečbu. Tumor, ktorý sa rozšíril a narástol vo vzdialených orgánoch (DM) - vzdialené metastázy) si vyžaduje individuálne posúdenie a liečbu. Pacienti, ktorí prestali fajčiť predtým než začala liečba majú lepšiu šancu na dlhšie prežitie.

Ľudia s laryngálnou a hypofaryngálnym karcinómom predstavujú väčšie riziko vzniku ďalšieho karcinómu v hlave a oblasti krku (sekundárna karcinóm). Výskumní pracovníci v súčasnosti vyhodnocujú liečivé účinky chemoterapie pri zábrane vzniku sekundárnej karcinómy.

Otázka lekárovi

Pravidelná komunikácia s Vaším lekárom je pre Vás dôležitá pre možnosť informovaného rozhodovania o Vašej zdravotnej starostlivosti. Uvážte nasledovné otázky, ktoré by ste položili svojmu lekárovi:

  • Stratím oko alebo schopnosť vidieť?
  • Bude potrebné odstrániť časť zubov alebo časť podnebia? Ak áno, je možná rehabilitácia pomocou dostupnej protézy?
  • Aké sú možnosti výberu liečby?
  • Aké sú riziká a blahodarné účinky dostupnej liečby?
  • Existujú nejaké klinické pokusy o výbere liečby pri tomto type karcinómy?
  • Ak je nevyhnutný chirurgický zákrok, bude potrebné podrobiť sa rekoštrukcii s cieľom náhrady strateného tkaniva?
  • Ak sa vykoná chirurgicky zákrok, bude potreba disekcie krku a aký typ disekcie sa preferuje (radikálny alebo iný)?
  • Odporúčate mi ďalšiu konzultáciu alebo sekundárny názor patológa?
  • Aké sú dostupné možnosti voľby liečby, ktoré najlepšie uchovajú hlas?
  • Aké je riziko, že môžem prísť o pažerák teraz alebo v budúcnosti?
  • Existujú nejaké klinické pokusy týkajúce sa voľby výberu liečby pri tomto type karcinómy?
  • V prípade nutného chirurgického zákroku bude potrebná plastická operácia na nahradenie strateného tkaniva (sánka, dolná čeľusť)?
  • Po chirurgickom zákroku bude potrebná disekcia (rez) krku a aký typ disekcie sa uprednostňuje (radikálny alebo iný)?

Súčasný výskum

Súčasný výskum odhaľuje nové možnosti lepšej liečby, niekedy s menšími vedľajšími účinkami.

RFA (rádiofrekvenčná termálna ablácia). Používa sa pri lokalizovaných neoperovateľných tumoroch. Je to minimálne agresívny liečebný postup.

Génová terapia. Cielená, netoxická forma liečby pomocou biologickej génovej manipulácie za účelom zmeny genetického kódu v bunkách človeka. Hoci génová terapia je relatívne nová, zdá sa byť sľubná pri liečbe karcinómy hlavy a krku.

Fotodynamická terapia. Látka, ktorá je citlivá na svetlo (nazývaná fotosenzitívna) sa vstriekne do krvi. Karcinómové bunky udržia túto látku dlhšie než normálne bunky. Potom sa nasmeruje laser na oblasť tumoru a aktivuje látku v bunkách, aby zabila karcinómové bunky.

  • Typy karcinómu
  • Informačné centrum
  • Spoznávame ochorenie
  • Lieky
  • Otázky a odpovede
  • Telefonická infolinka
  • Opatrovateľské služby

© 2004 - 2010  NPOP - Nadácia na pomoc onkologickým pacientom.  All Rights Reserved. Webhosting sponsored by Websupport.sk