Symptómy

Karcinoidné tumory (malígne karcinoidy) v počiatočných štádiách nespôsobujú symptómy, často ich zistia chirurgovia pri operačných zákrokoch, vykonávaných pre inú príčinu, alebo pri röntgenovaní pre iné príčiny ako náhodný nález.

Pri karcinoidných tumoroch tráviaceho traktu sa symptómy často objavia iba ak sa tumor rozšíril metastázami do pečene. V takomto prípade sa látky podobné ľudským hormónom vyplavujú do krvného riečiska, cirkulujú v tele a svojím účinkom spôsobujú tzv. karcinoidný syndróm. Symptómy spôsobujú s najväčšou pravdepodobnosťou práve črevné karcinoidné tumory a nádory umiestnené v pľúcach.

Najbežnejšie symptómy gastrointestinálnych karcinoidných tumorov (tumorov tráviaceho traktu) sú:

• návaly horúčavy so začervenaním tváre a hornej časti trupu
• hnačky
• bolesti brucha (zapríčinené blokádou pohybu čriev)
• pocit ťažkého dychu
• vyrážky na koži
• problémy so srdcom
• krvácanie z čriev do stolice
• pelagra (z nedostatku vitamínov niacínu a niacinamidu) - šupinaté zápaly kože, hnačky, psychické poruchy
• meléna (čierna riedka stolica sfarbená prítomnosťou natrávenej krvi)

Karcinoidné tumory pľúc alebo vaječníkov môžu podobne vyvolávať karcinoidné symptómy, pretože hormóny z nich uvoľňované obchádzajú pečeň, ktorá ich dokáže detoxikovať, a vstupujú do krvného riečiska celého tela. Pri pľúcnych nádoroch na rozdiel od gastrointestinálnych karcinoidných tumorov je menšia pravdepodobnosť vzniku karcinoidného syndrómu.

Symptómy pľúcnych karcinoidných tumorov sú:

• kašeľ
• vykašliavanie krvavých hlienov
• pískoty pri dýchaní alebo sťažené dýchanie
• zápal pľúc za miestom uzáveru priedušky tumorom (keď tumor blokuje dýchacie cesty a zápal pľúc vznikne za prekážkou)

Karcinoidný syndróm
Karcinoidný syndróm je častejší u pacientov s niekoľkoročnou anamnézou karcinoidného nádoru Tento syndróm sa objavuje asi u 60 % ľudí s karcinoidným nádorom.

Karcinoidný syndróm pozostáva z týchto symptómov (príznakov):

• návaly do tváre (sčervenanie s pocitom tepla v tvári - tzv. flush)
• potenie
• hnačky
• dýchavičnosť
• pískoty alebo astmatické príznaky
• pocit búšenia srdca
• novozistený šelest na srdci
• úbytok na hmotnosti
• slabosť
• sekundárna cukrovka
• nadmerné ochlpenie tela a tváre
• vysoký krvný tlak
• neuróza a psychóza

Stres, namáhavé cvičenie, požívanie alkoholu môžu tieto symptómy vyvolať a zhoršiť.

Karcinoidná kríza
Karcinoidná kríza vznikne vtedy keď všetky symptómy karcinoidného syndrómu vzplanú v tom istom čase. Karcinoidná kríza je najvážnejšou a život ohrozujúcou komplikáciou karcinoidných tumorov a vyskytuje sa u ľudí, ktorí už predtým mali epizódu karcinoidného syndrómu. Táto kríza môže vzniknúť náhle bez príčiny, alebo nadväzuje na stresovú situáciu, môže byť vyvolaná aj chemoterapiou alebo celkovou anestéziou. Karcinoidnej kríze možno predísť liekmi alebo ju liečiť pomocou analógov hormónu somatostatínu.

Zvládnutie symptómov
Nižšie uvádzame jednotlivé príznaky a možnosti ich zvládnutia. Pre ďalšie informácie - pozri časť Zvládanie vedľajších účinkov.
Návaly do tváre. Vyhnite sa stresovým stavom, alkoholu a niektorým látkam, ktoré obsahujú určité druhy potravín.
Problémy so srdcom. Kardiálne prejavy sa liečia symptomaticky, niekedy vyžadujú vyšetrenie špecialistom na srdcové ochorenia.
Pískoty. Pri sťaženom dýchaní pomôžu bronchodilátory - lieky, ktoré uvoľňujú stiahnuté priedušky v pľúcach a zlepšia dýchanie.
Hnačky. Stav zlepšia protihnačkové lieky alebo antagonisti hormónu serotonínu.
Karcinoidný syndróm. Účinný je hormón somatostatín a jeho analógy napr. oktreotid alebo lanreotid. Tieto látky pôsobia proti molekulám uvoľňovaným z nádoru a ich podanie má rýchly účinok.

Diagnostika

Karcinoidné nádory sa často odhalia ako vedľajší nález počas iných vyšetrovacích metód alebo terapeutických výkonov. Mnohé karcinoidné nádory apendixu (slepého čreva) sa zistia počas chirurgického zákroku pri odstraňovaní slepého čreva (apendektómie) a duodenálne (dvanástnikové) alebo gastrické (žalúdočné) karcinoidné tumory sa obyčajne zistia počas endoskopie - vyšetrenia žalúdka a dvanástnika za pomoci zavedenia optickej sondy - gastrofibroskopu.

Ak má lekár podozrenie, že pacient môže mať karcinoidný nádor, môže pohovorom s pacientom odhaliť príznaky karcinoidného syndrómu. Lekár tiež vykoná dôkladné fyzikálne vyšetrenie a urobí ďalšie testy ako sú:

• Vyšetrenie moču. Vyšetrenie moča, zbieraného 24 hodín sa robí za účelom stanovenia 5-HIAA (5-hydroxyindoloctovej kyseliny). Je to metabolit hormónu serotonínu, produkovaného tumorom a jeho zvýšená koncentrácia v moči zvyšuje pravdepodobnosť diagnózy karcinoidu. Lekári často dokážu diagnostikovať karcinoidné tumory aj zo samotného vyšetrenia moča.
• Vyšetrenie imunocytochemické a vyšetrenie sérových markerov. Stanovenie hladiny chromogranínu-A a neuronšpecifickej enolázy (NSE).má diagnostický význam. Sérové koncentrácie serotonínu značne kolíšu a majú menšiu diagnostickú cenu ako chromogranín-A.
• Röntgen hrudníka. RTG vyšetrenie hrudníka sa robí za účelom odhalenia karcinoidného nádoru na pľúcach. Niektoré karcinoidy sa pri tomto vyšetrení nemusia zobraziť vzhľadom na ich malú veľkosť alebo nevhodnú lokalizáciu, preto lekár môže nariadiť vyšetrenie počítačovou tomografiou - CT (computer tomography).
• Počítačová tomografia (CT vyšetrenie). Pri tomto vyšetrení, sa sonda pohybuje nad pacientom a sníma viacero röntgenových obrazov. Tieto snímky potom počítač premieta do trojrozmerných obrazov vnútra tela. Toto vyšetrenie poskytuje presný obraz orgánov a odhalí, či sa nádor rozšíril vo forme metastáz i do ostatných častí tela. CT vyšetrenie sa používa na zistenie metastáz v pečeni a na odhalenie karcinoidných ložísk v retroperitoneálnych lymfatických uzlinách za pobrušnicou.
• Magnetická rezonancia (MRI). MRI využíva schopnosť rôznych tkanív odlišne absorbovať energiu vysokofrekvenčného signálu pri vystavení pôsobeniu silného magnetické pola. Vyšetrenie nie je zdraviu škodlivé a poskytuje detailné zobrazenie vnútorných orgánov. Podobne ako CT sa využíva na určenie presnej lokalizácie primárneho tumoru a vzdialených metastáz.
• Pozitrónová emisná tomografia (PET zobrazenie). Toto vyšetrenie využíva nízku radiačnú dávku izotopom fluóru značeného cukru (glukóza) na určenie metabolickej aktivity buniek. Dokáže odlíšiť medzi zhubnými (malígnymi) a nezhubnými (benígnymi) nádormi.
• Röntgenové vyšetrenie s báriom. Pacient prehltne kontrastnú tekutinu, ktorá obsahuje bárium a následne sa vykoná séria röntgenových snímkov. Bárium priľnie na sliznicu pažeráka, žalúdka a čriev, takže je možno ľahšie vidieť abnormality sliznice a priesvitu tráviacej sústavy. Pri podozrení na chorobnú zmenu, sa vykoná endoskopické vyšetrenie spolu s biopsiou z podozrivého miesta a môže tak stanoviť diagnózu karcinoidu.
  Irigografia je kontrastné vyšetrenie hrubého čreva. Pred röntgenovým snímkovaním sa podá báriový nálev formou klystíra cez konečník, a ten sa potom posúva ďalej do hrubého čreva. Pomocou tohoto vyšetrenia sa vyšetrí vnútorná stena hrubého čreva a jej prípadné odchýlky.
• Rádionuklidová diagnostika (Octreoscan). Do žily sa aplikuje malé množstvo rádioaktívne značkovaného hormónu - oktreotidu, ktorý sa dokáže naviazať na receptory, nachádzajúce sa na povrchu buniek karcinoidných tumorov. Na snímanie slabého radiačného žiarenia sa použije špeciálna gamakamera, ktorá odhalí miesto vychytávania žiarenia, a teda i miesto nádoru. Tento postup je užitočný pri pátraní po vzdialených metastatických karcinoidných ložiskách, najmä v pečeni.
• Endoskopia. Tenká ohybná trubica so svetelným zdrojom a videokamerou sa vsunie cez ústa do pažeráka, žalúdka a najbližšej časti tenkého čreva - dvanástnika. Na rozdiel od metód s prehĺtaním bária, toto vyšetrenie umožňuje lekárovi vidieť priamo sliznicu a jej zmeny v hornej časti zažívacieho traktu až po dvanástnik. Ak sa zistí abnormalita, pri tomto vyšetrení sa zároveň vykoná aj biopsia z podozrivého miesta.
• Kolonoskopia. Je typ endoskopického vyšetrenia, avšak ohybná trubica s optikou sa zavádza cez konečník do hrubého čreva. Používa sa na diagnostikovanie tumorov v dolných častiach tráviacej sústavy v celom hrubom čreve až po terminálnu časť tenkého čreva.
• Endoskopický ultrazvuk. Toto vyšetrenie sa môže vykonať súčasne s endoskopiou žalúdka. Pri ultrazvuku odraz ultrazvukových vĺn od rozhraní rôznych tkanív a orgánov poskytuje na monitore obraz o usporiadaní vnútri tela. Pri endoskopickom ultrazvuku sa ultrazvuková sonda zavedie cez ústa až do žalúdka. Cez stenu žalúdka prístroj dokáže odhaliť zväčšené lymfatické uzliny v jeho blízkosti. Takto možno nájsť primárny tumor alebo pri náleze početných zväčšených lymfatických uzlín určiť pokročilosť štádia ochorenia.
• Biopsia. Biopsiou sa rozumie postup, pri ktorom sa odoberie vzorka tkaniva a jeho bunky sa prešetrujú pod mikroskopom. Lekár môže zobrať bioptickú vzorku aj počas endoskopie.
• Gamagrafia (scintigrafia) kostí. Ide o zobrazenie štruktúry kostí po aplikovaní slabo rádioaktívnej látky, značenej izotopom cez žilu do tela pacienta a následnom zobrazení abnormálnych oblastí v kostiach. Rýchlo sa deliace bunky v kostiach budú vychytávať viac tejto látky a ukážu sa na snímke ako problémové miesta. Takéto problémové miesta môžu predstavovať prítomnosť metastatických ložísk.

Typy (Štádium Ochorenia)

Po diagnostikovaní nádoru viaceré zobrazovacie vyšetrenia pomôžu lekárovi zistiť, či sa karcinoid rozšíril aj do ostatných častí tela. Lekári využívajú tieto informácie na určenie štádia ochorenia, ktoré vyjadruje pokročilosť diagnózy. Určenie štádia pomôže lekárovi stanoviť prognózu a typ liečby.

Gastro-intestinálne karcinoidné tumory (karcinoidy tráviaceho traktu).
Neexistuje štandardný klasifikačný systém na určenie štádia gastro-intestinálnych karcinoidných tumorov. Niektorí lekári využívajú podobný systém, aký sa používa pri iných typoch zhubných nádorov toho istého orgánu; napr. pri určení štádia karcinoidných tumorov žalúdka sa pristupuje ako pri klasickom karcinóme žalúdka.

Pretože neexistuje žiadny všeobecne prijatý systém na stanovenie štádia (pokročilosti ochorenia) gastro-intestinálnych karcinoidných nádorov, mnohí lekári zvyknú rozdeľovať všetky gastro-intestinálne karcinoidné tumory do troch štádií:

• Lokalizované štádium: Karcinoidný tumor sa nerozšíril za hranicu primárneho orgánu kde narástol, ako napr. žalúdok, hrubé črevo alebo tenké črevo.
• Lokálne pokročilé štádium: Karcinoidný tumor sa rozšíril mimo hranice primárneho orgánu a vrastá do okolitých tkanív ako sú napr. tuk, sval alebo lymfatické uzliny.
• Diseminované štádium: Karcinoidný tumor sa rozšíril do orgánov vzdialených od primárneho orgánu vzniku, ako napr. metastázy na pečeni, kostiach alebo pľúcach.

Pľúcne karcinoidné tumory
Stanovenie štádia karcinoidných tumorov pľúc je obdobné ako pri klasickom karcinóme pľúc.

Liečba

Ďalším krokom po stanovení diagnózy a štádia karcinoidných nádorov je rozhodnutie o terapii alebo kombinácii liečebných postupov. Terapeutický postup závisí od veľkosti, lokalizácie a rozšírenia tumoru a taktiež od toho, či spôsobuje vyššie opísané klinické príznaky.

Chirurgia
Mnohé karcinoidné nádory sa liečia výlučne chirurgickým zákrokom, takže odstránenie celého tumoru je štandardnou liečbou tam, kde je to len možné. Často chirurg odstráni aj lem zdravého tkaniva v okolí tumoru v nádeji, že nechá čisté okraje (oblasť okolo tumoru je bez malígnych buniek). Odstránenie väčšej časti nádorovej masy sa použije tam, kde nie je možné úplné odstránenie tumoru, t.j. odstráni sa čo možno najviac nádorových hmôt a tým sa zmiernia aj symptómy ochorenia.

Chirurgický zákrok pri gastrointestinálnych karcinoidných tumoroch:

• Lokálna excízia. Počas tejto operácie chirurg odstráni primárny nádor aj s čistými okrajmi tkaniva okolo primárneho ložiska. Väčšina lokálnych excízií sa vykonáva cestou otvoreného brucha, ale pri karcinoidoch konečníka je niekedy možnosť odstrániť nádor cez konečník aj pomocou endoskopu.
• Elektrokoagulácia rádiofrekvenčná ablácia (RFA,). V niektorých prípadoch sa môže pri karcinoidoch konečníka používať aj tento postup, ktorý zničí tumor tým, že ho zahrieva elektrickým prúdom a tepelne deštruuje - koaguluje.
• Segmentálna resekcia hrubého čreva alebo hemikolektómia. Odstránenie jednej tretiny až polovice hrubého čreva spolu s tumorom ako aj odstránenie priľahlých zásobujúcich zväzkov krvných ciev a lymfatických uzlín.
• Nízka abdominálna resekcia. Takouto operáciou sa odstraňuje nádor lokalizovaný v hornej časti konečníka.
• Abdominoperineálna resekcia. Tento chirurgický zákrok sa používa pri väčších tumoroch dolnej časti konečníka. Po chirurgickej resekcii sa vykoná kolostómia (vývod čreva cez brušnú stenu) na umožnenie vylučovania exkrétov mimo tela.
• Resekcia pečene. Ide o odstránenie metastáz z pečene. Neodstráni primárny nádor lokalizovaný mimo pečene, ale často pomôže zmierniť príznaky karcinoidného syndrómu.
• Transplantácia pečene. Transplantácia pečene sa len zriedkavo používa pri liečbe karcinoidných tumorov. Môže pomôcť hlavne mladším pacientom s primárnymi karcinoidnými nádormi v pečeni.

Postupy na odstránenie metastáz v pečeni:

• CT vyšetrenie sa využíva na nasmerovanie punkčnej ihly priamo do nádorových ložísk, ktoré sa potom zničia pomocou injekčného podania koncentrovaného alkoholu (tzv. alkoholizácia pečeňových metastáz). Cez špeciálnu ihlu možno použiť i tekutý dusík, ktorý zabíja zhubné bunky zmrazením. Tieto postupy sú užitočné v prípadoch, ak je chirurgický zákrok rizikový pre pacienta alebo ho nemožno vykonať z iných príčin.
• Hepatálna artériová oklúzia alebo embolizácia. Zvyčajne sa využíva u pacientov s metastázami v pečeni, pretože tento postup blokuje prívod krvi do nádoru tým, že uzavrie krvné tepny vedúce k nádoru. V súčasnosti nie je jasný prínos kombinácie podávanej chemoterapie spolu s embolizáciou takýmto spôsobom.

Chirurgický zákrok pri karcinoidných tumoroch pľúc:

• Manžetová resekcia. Karcinoid sa odstráni spolu s dýchacími cestami nad a pod tumorom. Zostávajúce dýchacie cesty sa potom znovu spoja.
• Lobektómia. Odstránenie celého laloka pľúc. Takýto chirurgický zákrok sa často používa tam, kde nie je možná manžetová resekcia vzhľadom na veľkosť a umiestnenie nádoru. Lobektómia sa tiež využíva tam, kde sa našli karcinoidy na okrajoch pľúc vzdialené od hlavných dýchacích ciest.
• Klinovitá resekcia. Chirurgické odstránenie malého klinovitého výseku pľúc spolu s tumorom. Tento postup sa používa pri malom nádore pľúc.
• Pneumonektómia. Odstránenie celých pľúc na jednej strane hrudníka.

Počas chirurgického zákroku pri karcinoidnom tumore pľúc je tiež bežné odstránenie lymfatických uzlín priľahlých k pľúcam v mieste nálezu. Odstránenie uzlín znižuje riziko nádorového rozšírenia do ďalších orgánov cestou lymfatických ciev.

V niektorých prípadoch, u ľudí s vážnymi pľúcnými alebo srdcovými chorobami, prípadne iným ťažkým zdravotným postihnutím, kedy je chirurgicky zákrok rizikový alebo nedokáže kompletne odstrániť tumor, môže napomôcť paliatívny chirurgický zákrok, ako napr. odstránenie väčšiny tumoru pomocou bronchoskopie (endoskopicky zavedená trubica do dýchacích ciest) alebo aj pomocou lasera. Paliatívny chirurgický zákrok sa môže kombinovať s ožarovaním - lokálnym zavedením žiariča do miesta tumoru bronchoskopicky. Tieto postupy dokážu zmierniť symptómy, spôsobené blokádou dýchacích ciest nádorovým rastom.

Rádioterapia
Rádioterapia využíva vysokofrekvenčné röntgenové lúče na zničenie zhubných buniek alebo aspoň zmenšenie nádoru. Ožarovanie sa môže vykonávať pomocou radiačného prístroja mimo tela pacienta (vonkajšia radiačná terapia) alebo pomocou špeciálnych vodičov obsahujúcich rádioaktívny materiál, ktoré sa umiestnia do tesnej blízkosti malígnych buniek priamo do ložiska tumoru (brachyterapia). Vonkajšia (externá) rádioterapia je najbežnejším liečebným postupom rádioterapie pri karcinoidných tumoroch a často sa tiež používa pri liečbe bolestivých metastáz v kostiach s cieľom zmierniť symptómy.

Pacienti, ktorí sa liečia ožarovaním môžu mať počas terapie pocit únavy a koža nad ožarovanou oblasťou môže sčervenieť alebo sa vysušiť. Ožarovanie hrudníka a krku môže spôsobiť pocit sucha a bolestii v hrdle a tiež suchý kašeľ. U niektorých ľudí sa môže počas terapie objaviť pocit nedostatku vzduchu, sťažený dych. Väčšina vedľajších účinkov pominie po ukončení liečby. Rádioterapia nie je natoľko efektívna pri liečbe karcinoidných tumorov ako pri niektorých iných typoch nádorov, dokáže však zmierniť bolesti, potlačiť niektoré ďalšie príznaky alebo aj zmenšiť nádor.

Chemoterapia
Chemoterapia využíva lieky na zničenie nádorových buniek - cytostatiká. Lieky sa môžu užívať perorálne (cez ústa) alebo sa podávajú pomocou ihly priamo do žily alebo svalu. Chemoterapia sa nazýva tiež systémová liečba, pretože liek sa dostáva do krvného riečiska a putuje celým telom, a tak ničí malígne bunky, ktoré môžu byť vzdialené od primárneho tumoru.

Pri karcinoidných tumoroch sa chemoterapia najčastejšie využíva pri takých nádoroch, ktoré sa rozšírili do ďalších orgánov (metastazovali) alebo spôsobujú veľmi silné symptómy. Tieto tumory však len zriedkavo reagujú iba na samotné podanie chemoterapie. Najčastejšie používané cytostatiká pri metastatických karcinoidoch sú 5-fluorouracil, doxorubicín, streptozocín, cisplatina s etopozidom (pri rýchle rastúcich nádoroch) a dakarbazín.

Biologická terapia
Biologická terapia (tiež nazývaná bioimunoterapia) je zameraná na podporu imunitného systému. Využíva látky vyrobené organizmom alebo v laboratóriu na podporu funkcie imunitného systému. Biologická terapia, ako napr. terapia alfa-interferónom (imunomodulátor) alebo oktreotidom (hormonálny analóg) dokáže zmenšiť karcinoidné tumory alebo zastaviť ich rast. Tieto liečebné postupy fungujú tak, že menia povrch proteínov malígnych buniek a spomaľujú ich rast. Biologické terapie sa u karcinoidov používajú najmä na zmiernenie symptómov tým, že potláčajú tvorbu a uvoľňovanie hormónom podobných látok z nádoru. Efektivity biologickej terapie sa často objaví až po mnohých mesiacoch (niekedy po dvoch rokoch, alebo až neskôr) liečby interferónom alebo oktreotidom (lanreotidom).

Liečba gastrointestinálnych karcinoidných tumorov podľa štádia

Miesto:

• Žalúdok: Menšie karcinoidy, lokalizované v žalúdku, možno úplne odstrániť pomocou endoskopie. Nádory väčšie ako 2 cm sa odstraňujú spolu s okolitým tkanivom cestou otvoreného brucha. U ľudí, ktorých rast karcinoidov je stimulovaný gastrínom, hormónom, ktorý uvoľňujú bunky antra žalúdka (časti, ktorá je pri tenkom čreve,) možno doporučiť odstránenie tejto časti žalúdka.
• Tenké črevo: Chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni nádor a okolité tkanivo, je najbežnejším postupom pri karcinoidoch v tenkom čreve menších ako 1 cm. Pri chirurgickom zákroku u väčších tumoroch sa odstraňuje širší lem okolitého tkaniva ako aj okolité prívodné cievy a lymfatické uzliny.
• Hrubé črevo: Pri nádoroch menších ako 2 cm je možné chirurgické odstránenie tumoru a okolitého tkaniva pomocou kolonoskopu. Ak je nádor väčší než 2 cm, chirurgický zákrok sa robí pri brušnej operácii.
• Apendix (slepé črevo): Apendektómia (odstránenie slepého čreva) je obyčajne jediným liečebným postupom pri karcinoidoch menších než 1,5 cm. Pri nádoroch väčších ako 2 cm sa často odstraňuje aj jedna tretina hrubého čreva v tesnej blízkosti apendixu spolu s okolitými krvnými cievami a lymfatickými uzlinami.
• Konečník: Karcinoidy konečníka menšie než 1 cm sa liečia elektrokoaguláciou. Väčšie karcinoidy ako 2 cm predstavujú riziko agresívneho rastu a rýchleho šírenia, preto sa pri ich odstránení používa ten istý spôsob operácie ako pri klasickom karcinóme konečníka, kedy sa odstraňuje aj istá bezpečná časť zdravého tkaniva hrubého čreva alebo konečníka a aj skupina priľahlých lymfatických uzlín.

Lokálne pokročilé štádium
Ak je to možné, odstráni sa primárny tumor a resekuje sa aj oblasť prerastania nádoru na okolité tkanivá a lymfatické uzliny. Ak takýto rozsiahly výkon nie je možný, aj limitovaný chirurgicky zákrok môže napomôcť zmierniť symptómy ako napr. nepriechodnosť čriev.

Diseminované štádium (rozšírenie na vzdialené miesta vo forme metastatických ložísk)
Úlohou chirurgickej intervencie v tomto štádiu nie je liečiť primárny nádor, ale iba zmierniť symptómy. V prípade že vzdialené metastázy nespôsobujú príznaky, chirurgicky zákrok nie je pravdepodobne potrebný. Ak však karcinoidný syndróm spôsobuje opakované ťažkosti, odporúča sa odstrániť čo možno najviac z nádoru. Na zmiernenie symptómov možno pacientovi ponúknuť tiež chemoterapiu alebo biologickú terapiu.