Úvod

Hodgkinova choroba, ktorá sa niekedy nazýva aj Hodgkinov lymfóm, je zhubné nádorové ochorenie lymfatického tkaniva. Jedná sa o ochorenie, ktoré vychádza z jedného typu bielych krviniek, tzv. lymfocytov a  postihuje najmä lymfatické uzliny a slezinu.

Toto ochorenie je príkladom úspechu modernej medicíny, pretože túto chorobu je možné vo vysokom percente celkom vyliečiť.

Čo je lymfatický systém?
Pôvod tohto ochorenia je v lymfatickom tkanive. Lymfatický systém ľudského organizmu plní dôležité funkcie v obranyschopnosti a skladá sa z centrálnych a  periférnych orgánov.

a/ centrálne: kostná dreň a thymus (tzv. detská žľaza)

b/ periférne: lymfatické uzliny, slezina, lymfatické tkanivo v
                  v tráviacom systéme - tzv. Payerove pláty,
                  podnebné mandle v ústnej dutine
                  a pomerne rozsiahla sieť lymfatických kapilár

Sieť tenkých lymfatických cievok je rozvetvená vo všetkých častiach organizmu a  slúži na sprostredkovanie imunity v tkanivách. V lymfatickom systéme prúdi bezfarebná tekutina, ktorá sa nazýva lymfa. Lymfa obsahuje okrem ostatných zložiek aj niekoľko podtypov bielych krviniek, najmä lymfocyty. Lymfatické siete sú usporiadané tak, že sa spájajú do väčších lymfatických cievok a tie ústia do lymfatických uzlín. Tieto sa nachádzajú v celom tele, a najviac tam, kde sa nachádzajú orgány (pľúca, črevá, podpazušie, slabiny, krk..). Lymfatické uzliny sú obyčajne usporiadané do skupín. Majú guľovitý resp. fazuľovitý tvar. Skladajú sa z buniek, najmä lymfocytov a makrofágov. Vlastná uzlina je takisto aj miestom vzniku lymfocytov. Hlavnou funkciou lymfocytov je riadenie imunitných funkcií. Takáto funkcia vzniká po kontakte organizmu s cudzorodou látkou.

Cudzorodá látka sa do uzliny dostáva zväčša z dvoch zdrojov:

• z krvného riečiska
• z prívodných lymfatických ciev

Uzliny v organizme sú tak účinným filtrom, prostredníctvom ktorých sa v organizme odstraňujú nežiadúce látky.

Ďalšie dôležité imunitné funkcie plní:

• Slezina - je najväčším imunitným orgánom, ktorý je napojený priamo na krvný obeh. Lymfatické uzliny filtrujú lymfu, slezina filtruje krv. Slezina sa vyznačuje jedinečným anatomickým usporiadaním, ktoré umožňuje plniť všetky jej funkcie. Do sleziny priteká 6-násobne viac krvi ako do ostatných lymfatických orgánov. Slezina vykonáva akýsi "imunitný dozor", poskytuje informácie o  cudzorodých látkach imunitným bunkám a je zároveň miestom tvorby dôležitých obranných látok, imunoglobulínov. Z iných funkcií plní dôležitú funkciu rezervoára červených krviniek. Je orgánom ktorý "kontroluje" a zároveň prepúšťa do krvného riečiska iba zdatné červené krvinky.
• Thýmus - detská žľaza, uložená za hrudnou kosťou, plní dôležitú funkciu najmä pri vývoji imunitného systému, s vekom sa tento orgán postupne mení na nefunkčné tkanivo. Tento dej sa nazýva involúcia.

Vzhľadom k skutočnosti, že lymfatické tkanivo sa nachádza na mnohých miestach v ľudskom tele, môže Hodgkinova choroba vzniknúť takmer kdekoľvek. Typickým prejavom tejto nádorovej choroby je postupne sa zväčšujúce lymfatické tkanivo, ktoré tak môže postupne utláčať dôležité okolité štruktúry. Bunky tohto zhubného nádoru sa môžu šíriť lymfatickými cievami do vzdialenejších častí lymfatického systému. K šíreniu nádorových buniek môže dochádzať aj ich prenikom do krvného systému. Takto sa toto ochorenie v svojej podstate dostáva z pod kontroly organizmu a môže sa šíriť na ktorékoľvek miesto v organizme. Musíme si uvedomiť skutočnosť, že v organizme existuje veľa faktorov, pri ktorých sa môže zväčšovať lymfatické tkanivo. Najčastejšou príčinou takéhoto prechodného zväčšenia lymfatického tkaniva je obranný prejav organizmu - imunity ako boja s infekciou. Príčinu zväčšenia lymfatických uzlín by mal vždy určiť lekár. Zväčšenie LU je častým nálezom v lekárskej praxi a  preto je vždy nevyhnutné pátrať po príčine ich zväčšenia. Zväčšené LU možno nahmatať u 60-80 % detí najmä v krčnej oblasti. Väčšia časť odbornej verejnosti považuje veľkosť uzlín s priemerom 0,5 - 1,5 cm za normálny nález. Dôležité je však komplexné posúdenie stavu pacienta so zväčšenými uzlinami. Vždy by sa malo myslieť najmenej na 2 otázky:

• Je zväčšenie uzlín prejavom samostatného ochorenia alebo sprevádza iné ochorenie? ( viróza?, zápal ..)
• ide o ochorenie nádorové alebo nenádorové ?

Pre zodpovedanie týchto otázok sú nevyhnutné nasledovné charakteristiky, tieto kritériá majú pomocný význam:
1/ jedná sa o proces na jednom mieste alebo sú uzliny zväčšené v celom organizme?
2/ cenné je posúdenie tempa rastu uzlín. Pri bakteriálnych ochoreniach, niektorých nádorových ochoreniach a  pri metastázach sa môžu lymfatické uzliny zväčšovať rýchlejšie. Pri pomalom raste ide skôr o pomalý dlhodobý chronický proces.
3/ pohyblivosť uzliny voči spodine. Ak je uzlina pohyblivá, ale zväčšená, skôr sa jedná o zápalový proces. V takomto prípade bývajú uzliny aj bolestivé. V prípade že pohyblivosť voči spodine chýba, môžeme usudzovať na možnosť nádorového ochorenia.
4/ sfarbenie kože nad uzlinou - sčervenanie kože svedčí pre zápalový proces
5/ posúdenie počtu zväčšených uzlín - zväčšenie ojedinelej uzliny, resp. zväčšenie zhluku uzlín ( pri nádorovom ochorení)

História ochorenia

Hodgkinova choroba je typom malígneho lymfómu . Lymfómy sa delia do 2 hlavných skupín:
a, Hodgkinova choroba
b, non-Hodgkinovské lymfómy

Prvá zmienka o tejto chorobe je z roku 1832, kedy bola popísaná anglickým patológom Thomasom Hodgkinom. Vo svojej práci On Some Morbid Appearance Glands and Spleen ako prvý opísal zväčšenie uzlín, ktoré sa vyskytovalo so súčasne zväčšenou slezinou. Na prelome 20. storočia identifikovali rakúsky patológ Carl Sternberg a americká patologička Dorothy Reedová v zväčšených uzlinách bunky charakteristické pre toto ochorenie, preto boli aj nazvané Reed-Sternbergove bunky . Tento objav umožnil istú a reprodukovateľnú diagnostiku, a tým odlíšenie od tuberkulózy a syphilisu. Aj keď presná povaha Reed-Sternbergových buniek je doteraz nejasná, väčšia časť odborníkov sa prikláňa k názoru, že tieto bunky sú typom malígnych B lymfocytov. Normálne B lymfocyty sú bunky tvoriace v  organizme protilátky - imúnne pôsobky napomáhajúce obranyschopnosti pri infekcii. Hodgkinova choroba existuje v rôznych formách, avšak jej benígna forma neexistuje.

Do šesťdesiatych rokov končilo ochorenie zvyčajne včasným úmrtím. Len malá časť pacientov s lokalizovaným postihnutím bola vyliečená rádioterapiou. K značnému zlepšeniu výsledkov liečby došlo zavedením nových techník v rádioterapii (vysokovoltážna technika, lineárne urýchlovače ) a zavedením rádioterapie metódou veľkých polí. Pacienti s pokročilým ochorením mali pred zavedením kombinovanej chemoterapie. V 60. rokoch sa začala používať v liečbe kombinovaná chemoterapia. Touto prvou kombinovanou chemoterapiou bola dosahované dlhodobé prežívanie bez recidív ochorenia u 50% pacientov. Pri kombinovaní terapeutických schém s neskríženou rezistenciou bola v 70. rokoch navrhnutá možnosť kombinácie iných protinádorových liekov, ktorá výrazne nezlepšila celkové prežívanie pacientov. V posledných rokoch sa zlepšila celková prognóza u pacientov Hodgkinovou chorobou použitie intenzifikačných režimov s chemoterapie súčasne s podaním rastových faktorov.

Výskyt ochorenia

Hodgkinova choroba tvorí približne 5% malígnych ochorení u detí. Ročná incidencia je 3,6 - 5,5 / milión detí. Zriedkavý je výskyt ochorenia pre 3. rokom života. Výskyt ochorenia stúpa s vekom a dosahuje 2 vrcholy. Prvý vrchol je v 15 - 30.roku života, druhý vrchol medzi 45 - 55.rokom života. Častejší je výskyt u chlapcov.

Podľa veku sa ochorenie distribuuje do:

• detského veku ( u detí do 14. roku života )
• mládežníckeho veku a mladej dospelej populácie (15 - 34 rokov )
• staršia dospelá populácia ( 55 - 75 rokov )

Rizikové faktory

Existuje zvýšená pravdepodobnosť choroby v súvislosti s prekonaním infekčnej mononukleózy, ktorej pôvodcom je Ebstein-Barrovej vírus. Iné odborné práce túto súvislosť vylučujú. Dôležitú úlohu vo vzniku ochorenia majú aj genetické faktory a  faktory vonkajšieho prostredia. Vyšší výskyt je pozorovaný aj u ľudí s poruchami imunitného systému, napr. u pacientov:

• s HIV/AIDS ochorením
• u pacientov liečených liekmi oslabujúcimi imunitný systém - tzv. imunosupresívami
• s vrodenými ochoreniami imunitného systému

Tak ako ostatné malígne ochorenia ide o viacstupňový proces vzniku nádorového ochorenia.

Typy Hodgkinovej choroby

Hodgkinov lymfóm je teda ochorením pre ktoré je príznačná prítomnosť Reed-Sternbergových buniek a ich variantných foriem. V minulosti bol členený na 4 podtypy ochorenia podľa tzv. Kielskej klasifikácie. Nový platný systém klasifikovania tohto ochorenia vychádza z Kielskej klasifikácie, ale zásadne rozdeľuje Hodgkinovu chorobu na dve klinicky a biologicky odlišné jednotky - WHO klasifikácia:
1: Prognosticky priaznivý typ - Nodulárny Hodgkinov lymfóm s   lymfocytárnou predominanciou ( NLPHL)
2: Klasický Hodgkinov lymfóm (cHL)
Hodgkinov lymfóm s nodulárnou sklerózou (NSHL)
Hodgkinov lymfóm so zmišanou bunkovosťou (MCHL)
Hodgkinov lymfóm bohatý na lymfocyty (LRCHL)
Hodgkinov lymfóm s úbytkom lymfocytov (LDHL)

Prejavy a priebeh Hodgkinovej choroby

Prvým príznakom Hodgkinovho lymfómu býva najčastejšie zväčšenie lymfatických uzlín (LU). Najčastejším miestom ich zväčšenia býva krk a oblasť nad kľúčnou kosťou. LU bývajú nebolestivé, na pohmat tuhšie, hmatné ako jednotlivé LU alebo neskôr splývajú do väčších celkov tzv. paketov. Nádorová masa pri postihnutí LU v hrudníku môže spôsobovať pocit tlaku za hrudnou kosťou, dráždivý kašeľ, niekedy ťažkosti s prehĺtaním, zadýchavanie sa pri námahe, pocit búšenia srdca, pocity pichania za hrudnou kosťou. Choroba sa prejavuje aj celkovými sprievodnými príznakmi. Približne tretina pacientov máva kolísavú horúčka ( horúčka trvajúca 4-5 dní, ktorá sa po niekoľkodňovej prestávke znovu opakuje ), teploty sa môžu objavovať najmä navečer, pri teplote nad 38 stupňov Celzia môže byť aj zimnica. Potenie sa typicky vyskytuje v noci a je často veľmi intenzívne. Býva strata chuti do jedla, niekedy býva prítomné svrbenie kože a toto všetko je zvyčajne doprevádzané únavou a malátnosťou. Ochorenie môže byť sprevádzané bakteriálnymi, mykotickými, vírusovými infekciami.

Vo fáze ochorenia má asi 70-80% pacientov s klasickým Hodgkinovým lymfómom (cHL) postihnutú krčnú oblasť krčných alebo nadkľučnych lymfatických uzlín na ľavej strane alebo sú postihnuté uzliny v  hrudnej dutine, ktoré sa nachádzajú v blízkosti srdca a veľkých ciev, tzv. mediastinálne LU. Pacienti s tzv. podtypom NS choroby mávajú častejšie ochorenie lokalizované nadbránične, často je prítomná veľká nádorová masa lymfatických uzlín v mediastíne. U pacientov s podtypom tzv. MC nachádzame postihnutie lymfatických uzlín lokalizovaných podbránične, postihnutá býva slezina a nádorovo postihnuté uzliny bývajú menšie. U pacientov s NL býva ochorenie v čase diagnózy zväčša ohraničené na krčnú oblasť, oblasť podpazušia, alebo oblasť slabín. Postihnutie sleziny býva až u 35% pacientov s Hodgkinovým lymfómom. Nezriedka sa vyšetrovacími metódami nezistí postihnutie sleziny, to však neznamená, že slezina nie je postihnutá. U pacientov ako detskej tak dospelej populácie je priebeh ochorenia atypický. Od začiatku je ochorenie rozsiahle, s postihnutím aj extrauzlinových lokalít, býva sprevádzané výrazným chudnutím, teplotou a potením.

Ako sa ochorenie diagnostikuje...

Pokiaľ niektorý z uvedených príznakov, ktoré sú uvedené vyššie naznačuje, že by mohlo ísť o Hodgkinovu chorobu, je nutné odborné lekárske vyšetrenie. Prvým krokom je stanovenie anamnézy, aby sa určili možné rizikové faktory a príznaky

Histologický dôkaz ochorenia, biopsia
Cielená biopsia a následné histologické vyšetrenie postihnutých lymfatických uzlín skúseným patológom je najdôležitejšie na presná určenie diagnózy. Dôležitý je správny odber celej lymfatickej uzliny, nie jej časti. Odber uzliny z postihnutej lokality sa preferuje pred tzv. aspiračnou biopsiou tenkou ihlou. Dokáže sa prítomnosť patologických buniek typu Reed-Sternberga.

Vyšetrenie zobrazovacími metódami
Zobrazovacie metódy zistia lokalizáciu ochorenia a rozsah. Sú aj vhodné na monitorovanie ochorenia po liečbe.

• RTG hrudníka: typickým nálezom je rozšírenie tieňa vnútrohrudného priestoru, nachádzajúceho sa za hrudnou kosťou - madiastína. Mediastínum tvorí 1/3 vnútrpohrudnej dutiny za normálnych okolností. Vplyvom zväčšenia uzlín v tomto priestore sa mediastinum rozširuje. Určuje sa tzv. pomer priemeru tumoróznej masy / maximálneho priemeru hrudníka. Za rozsiahlu chorobu sa považuje prítomná tumorózna masa väčšia ako 10cm.
• CT a  NMR: Tieto vyšetrovacie metódy sa využívajú na cielenú diagnostiku, na určenie pomerov a  charakteru postihnutia konkrétnej lokality. Určia aj anatomické pomery v postihnutej lokalite.
• PET diagnostika (pozitrónová emisná tomografia) - využíva na diagnostiku rádionuklidom značkovanú látku. Táto látka je neškodná zdraviu a po podaní do organizmu sa vychytáva v  tumoróznej mase. Látka má naviazaný na sebe žiarič, ktorý je schopná zachytiť pri snímaní tzv. PET kamera. takto sa spoľahlivo určí rozsah ochorenia v organizme.

Vyšetrenie prietokovou cytometriou: Je indikovaná pri absolútnej prevahe lymfocytov v krvi za účelom určenia ich patol. pôvodu.

Laboratórne vyšetrenia: krvné testy nie sú špecifické pre samotné ochorenie ale doplňujú diagnózu a zároveň hodnotia orgánovú funkčnosť.

-zvýšená býva sedimentácia červených krviniek, môže byť prítomná anémia, v 50% je znížený počet lymfocytov, pri postihnutí sleziny býva znížený počet krvných doštičiek a znížené môžu byť aj biele krvinky.

• pri postihnutí kostí alebo pečene môže byť zvýšená aktivita alkalickej fosfatázy, kyseliny močovej

Vyšetrenie kostnej drene : realizuje sa špeciálnej ihly v lokálnom znecitlivení. Hodgkinova choroba sa pri ohraničenej forme zriedkavo rozšíri do kostnej drene. Odporúča sa však vyšetriť u väčšiny pacientov, pretože prítomnosť ochorenia v kostnej dreni významne ovplyvní stratégiu liečby pacienta

Klasifikácia podľa systému Ann Arbor

1. postih jednej lymfatickej oblasti (I) alebo jedného extralymfatického orgánu (IE)
2. postih 2 a viac lymfatických oblastí na rovnakej strane bránice samotné (II),alebo s  limitovaným postihnutím extralymfatického orgánu/tkaniva pri prerastaní do okolia (IIE)
3. postihnutie lymfatických oblastí na oboch stranách bránice (III), súčasne môže byť postihnutie sleziny (IIIS), alebo limitované postihnutie extralymfatického orgánu/tkaniva pri prerastaní do okolia (IIIE), alebo obe súčasne (IIIES)
4. Rozsiahle ochorenie, mnohopočetné ložiskové alebo difúzne postihnutie jedného a viac extralymfatických orgánov/tkaniva s prítomným alebo neprítomným postihom LU

A  bez príznakov
B prítomné je: výrazné nočné potenie, teplota nad 38st.
C hmotnostný úbytok viac ako 10% telesnej hmotnosti za posledných 6 mesiacov

Liečba Hodgkinovej choroby

Najbežnejšie liečebné postupy pri Hodgkinovej chorobe sú:

• rádioterapia (RT)
• chemoterapia (CHT)
• kombinácia oboch (RT+CHT).

Liečba je vždy závislá od štádia choroby a klasifikácie rizík pacienta. S ohľadom na určenie prognostických faktorov sa urči aj terapeutický smer:

Prognostické faktory pre včasné štádia:
A: Veľká nádorová masa mediastína
B: Postihnutie extralymfatických orgánov
C: Zvýšená sedimentácia
D: postihnutie 3 a viac lymfatických oblastí

Rizikové faktory pre pokročilé štádiá- IPS

• vekové hľadisko,
• mužské pohlavie,
• anémia s hodnotou krvného farbiva hemoglobínu pod 10,5 d/dl,
• zníženie krvnej bielkoviny albumínu,
• štádium choroby IV.,
• zvýšený počet bielych krviniek,
• nedostatočný počet lymfocytov.

( IPS prognostické skóre podľa Hasenclevera -ku každému vymenovanému bodu sa priradí jeden bod a následne sa sčítaním dosiahne stanovenie tzv. IPS )

Chemoterapia využíva lieky určené na ničenie nádorových buniek. Liečba sa podáva vo forme infúzii a je teda systémovou liečbou, cirkuluje v celom tele. Pretože chemoterapia zasahuje rýchlo deliace sa bunky vrátane buniek normálnych tkanív (vlasy, sliznice ústnej dutiny, sliznica čriev, bunky kostnej drene), môžu sa objaviť sprievodnú príznaky z ich poškodenia. K takýmto prejavom patrí zvracanie, nevoľnosť, tvorba áft v ústnej dutine, vypadávanie vlasov, a tým, že pôsobí aj na bunky kostnej drene, môže sa objaviť anémia, zvýšená krvácavosť pri nedostatočnom počte krvných doštičiek a v neposlednom rade aj zvýšená náchylnosť na infekcie pri zníženom počte bielych krviniek. Dlhodobé účinky CHT závisia od typu podávaného liečiva a od celkovej dávky podanej počas liečby ochorenia. Táto "sčítaná" kumulatívna dávka chemoterapie má význam najmä u niektorých liečiv. Napr. antracyklínové prípravky môžu mať vedľajšie účinky na srdce v zmysle možného vývoja kardiomyopatie, alebo porúch rytmu, alebo neskoré nádorové ochorenia.

Chemoterapia, v ktorej sa nachádzajú alkylačné činidlá môže spôsobiť sterilitu ( Mladý muži by mali zvážiť možnosť zmrazenia spermií).

Rádioterapia : Využíva zväzok vysokoenergetických lúčov alebo častíc na ničenie nádorových buniek alebo k spomaleniu ich rastu. Ožarovanie pri Hodgkinovej chorobe je nasmerovane iba do miest kde je potvrdená prítomnosť ochorenia. Ožarovanie môže byť aplikované na oblasť krčných uzlín, hrudník a LU v podpazuší - ožarovanie v tvare obráteného "Y". Ak sa aplikuje žiarenie okrem týchto lokalít aj na oblasť horných brušných uzlín, hovoríme o celkovom ožiarení. Podobne sa cielene ožarujú nádorovo postihnuté aj uzliny napr. v slabinách. Rádioterapia môže spôsobovať ako bezprostredné, tak aj neskoršie komplikácie. Medzi bezprostredné komplikácie radíme pocit únavy, lokálne začervenanie kože, suchosť pokožky, niekedy aj nevoľnosť a hnačka. Neskoré komplikácie sú podobné ako pri chemoterapii. Ožarovanie v detskom veku môže mať za následok poruchy rastu kosti a svalstva, resp. tkanív vo vývoji. Z týchto dôvodov sa ožarovanie v detskom veku indikuje veľmi prísne a dávky sú výrazne nižšie. Pri ožarovaní v detskom veku sa u dievčat a mladých žien vykrýva oblasť veječníkov s cieľom zachovania plodnosti.

1/ Liečba nodulárneho HL s lymfocytárnou predominanciou (NLPHL):
-Štádium I bez pritomných rizikových faktorov sa často sleduje, t.j. stratégia watch&wait u tých pacientov, kde je postihnutá LU kompletne vyoperovaná (extirpovaná)
- U pacientov v II štádiu sa doporučuje použitie sólo RT(rádioterapia) 30Gy alebo 2-4 cyklov kombinovanej chemoterapie + RT 3OGy.
- Štádium II s pritomnými rizikovými faktormi sa lieči: 4x chemoterapia +RT 30-36 Gy
- Štádium III-IV : 6-8 cyklov chemoterapie + RT 30 Gy na oblasť nádorovej masy

• Relaps ochorenia sa lieči buď intenzifikovanou chemoterapiou, alebo sa plánuje podanie vysokodávkovanej chemoterapie s následnou autológnou transplantáciou krvotvorných buniek

2/ Liečba klasického Hodgkinovho lymfómu (cHL):

• včasné priaznivé štádia sa liečia 2-4xchemoterapie +RT 3O-36 Gy
• včasné štádiá nepriaznivé sa liečia 4-6xchemoterapie +RT 30-36Gy
• pokročilé štádia sa liečia iniciálnou RT na tumoróznu masu a 6-8xchemoterapie, alebo sa používajú vysoké dávky cytostatík v rámci iného režimu

Transplantácia krvotvorných buniek
U niektorých pacientov s Hodgkinovou chorobou napriek intenzívnej liečbe môže ochorenie naďalej pretrvávať, resp. môže sa šíriť, liečba je neúspešná. Transplantácia poskytuje okrem podania zdravých krvotvorných buniek aj podanie vysokodávkovanej chemoterapie s cieľom akéhosi prelomenia rezistencie ochorenie voči chorobe. Pri V rámci predtransplantačného obdobia sa pacientovi podá buď vysokodávkovaná chemoterapia alebo sa chemoterapia kombinuje s ožiarením. Vlastnej - autológnej transplantácii predchádza zozbieranie tzv. kmeňových buniek. Tieto bunky sa za normálnych okolností nachádzajú v kostnej dreni a produkujú všetky krvinky ktoré postupne vyzrievajú a následne sa vyplavia do krvného obehu. Je teda zrejmé, že k transplantácii kostnej drene sú tieto bunky dôležité na to, aby po podaní vysokodávkovanej chemoterapie sa znovu mohla obnoviť u pacienta krvotvorba. Kmeňové bunky sa získavajú tak, že sa podávajú tzv. krvotvorné rastové faktory, ktoré spôsobia zmnoženie týchto dôležitých buniek a zároveň aj spôsobia ich vyplavenie do krvného obehu. V krvnom obehu sú tieto bunky pomerne dobre dostupné. Zbierajú sa pomocou prístroja, tzv. krvinkového separátora. Pacient je na tento prístroj napojený cez ihly z 2 dostupných žíl, resp. cez centrálny venózny katéter. Z jednej žily prúdi krv do prístroja, ktorý analyzuje v krvi prítomné kmeňové bunky a ostatné krv sa vracia späť do prístroja. Tento výkon je nebolestivý, je však časovo náročný. Po získaní kmeňových buniek z krvi sa tieto následne hlboko zmrazia príslušným postupom a následne sú prichystané po rozmrazení k  transplantácii. Pred transplantáciou sa podáva vysokodávkovaná chemoterapia, ktorá má za cieľ zničiť prítomné nádorové bunky (autológna transplantácia). Podaná liečba zároveň poškodí pacientovu kostnú dreň, avšak podaním rozmrazených kmeňových buniek sa krvotvorba pacienta obnoví do 3 týždňov. (alogénna transplantácia sa využíva v prípade Hodgkinovej choroby zriedkavejšie)

Liečebná odpoveď a relaps Hodgkinovej choroby:Remisia ( fáza kedy ochorenie v organizme uplyvom účinnej liečby vymizne ) a dlhodobé prežívanie sa dosiahne u 90% pacientov. Relaps - stav , kedy po prechodnom vymiznutí sa ochorenie znovu v organizme objaví. Relaps sa môže objaviť v ktoromkoľvek čase. 15% relapsov sa objavuje po viac ako 3 rokoch, občas až do 15tich rokov po skončení liečby. Liečba včasných relapsov je pre určitý stupeň rezistencie ochorenia obťiažna. Po neskorých relapsoch vzniká 2 remisia ochorenia v 80-90 % .

Sledovanie neskorej toxicity liečbyVšetci pacienti, ktorí sa podrobili liečbe pre Hodgkinovu chorobu, by mali byť následne starostlivo sledovaní, aby sa u nich vylúčila možnosť vzniku sekundárneho zhubného nádoru na inom mieste. Z nádorov krvi sa jedná hlavne o myelodysplastický syndróm (MDS), akútne leukémie alebo malígne lymfómy tzv. non-Hodgkinovské, zo solídnych nádorov potom hlave nádory prsníka u mladých žien, nádory štítnej žľazy a pľúc.

Na aké otázky by sme nemali zabúdať pýtať lekára ak má naše dieťa Hodgkinovu chorobu

Keď sa stretnete s nádorovým ochorením u svojho dieťaťa a budete sa zúčastňovať liečby, bude potrebný otvorený prístup ako lekárskeho týmu tak aj Vás. Dôležitá je vzájomná dôvera ktorá Vám umožní dobrú vzájomnú komunikáciu o ochorení Vášho dieťaťa.

• Nezabúdajte na tieto otázky:
• Aký druh Hodgkinovej choroby má moje dieťa?
• V akom štádiu sa ochorenie nachádza a čo to konkrétne znamená pre moje dieťa?
• Aké sú liečebné možnosti a čo liečba vyvolá, aké vedľajšie účinky?
• Aký je vhodný režim pre dieťa? Strava?
• Čo by mohlo byť nápomocné pre liečbu dieťaťa?
• Aké riziká liečba prináša dlhodobo?
• Môže sa ochorenie vrátiť? Existuje liečba ak sa to stane?
• Čo treba urobiť aby dieťa bolo dostatočne pripravené na liečbu?
• Môže spôsobiť ožarovanie sterilitu ? Existuje postup nespôsobujúci sterilitu?

Na niektoré otázky určite nájdete odpovede v texte tohto článku.