Zdravie na tanieri

Podľa odborníkov možno 30 až 40 percentám rakovinových ochorení predísť zdravým stravovaním. Podľa francúzskych odborníkov na výživu by u žien väčšia konzumácia ovocia a zeleniny mohla znížiť riziko vzniku rakoviny prsníka až o polovicu. V prevencii nádorov hrubého čreva a konečníka zohráva dokonca výživa prvoradé miesto. O 60 až 70 percent by sa mohol znížiť ich výskyt vďaka strave bohatej na zeleninu a cereálie, s menším množstvom mäsa a alkoholu a s dostatočnou telesnou aktivitou.

Zvýšte príjem zeleniny

Správna strava spolu s fyzickou aktivitou pomáha chrániť bunky pred rakovinou a možno aj napráva škody, ktoré už v tele vznikli. V prvom rade by sa mal zvýšiť náš príjem ovocia a zeleniny na minimálne 400 gramov denne, pričom viac by malo byť zeleniny. Nemusíme zjesť všetko naraz. Nachystajme si na tanier celodennú dávku (hoci v malých častiach) a postupne ju „vyžierajme". Odvykajúci fajčiari tak môžu zaháňať chuť na cigaretu.
Najefektívnejšie pôsobí táto strava surová a čerstvá, no ak musíme improvizovať, tak môže byť výnimočne zelenina a ovocie aj vo forme konzervovanej či sušenej. (Pozor, hliník a konzervačné látky však môžu byť karcinogénne!) Ak chcete zeleninu tepelne upraviť, tak ju nevarte vo vode, ale nad parou, prípadne v mikrovlnnej rúre (radšej para...). Lepšie sú vitamíny z ovocia a zeleniny v prírodnej forme. Pozitívny vplyv vitamínových tabletiek na obmedzenie vzniku rizika rakoviny nie je známy.

Jedlom proti rakovine

Chcete vedieť, čo jedia ľudia, ktorí nedostanú rakovinu? Našli sme pre vás recept: Keby ste boli novorodenci a mohli by ste po zvyšok života jesť tak, aby ste sa rakovine vyhli, boli by ste vegetariáni alebo polovegetariáni, pričom by ste si dopriali trochu morských produktov. Obvykle by ste sa vyhýbali červenému mäsu a tiež živočíšnym a mliečnym potravinám s vysokým obsahom nasýtených tukov, ako je syr a plnotučné mlieko. Jedli by ste veľa ovocia a zeleniny, spolu s pšeničnými otrubami a fazuľami.
Pili by ste hlavne zelený čaj a občas, keby ste mali chuť, aj kávu. Mlieko by ste pili polotučné. Jedli by ste jogurt, najmä s acidofilnou kultúrou. Z rýb by ste jedli najmä úhora a všeobecne by ste dávali prednosť rybám olejnatým, napríklad makrelám, lebo prekypujú olejmi typu omega-3. Keby ste ochutnali aj iné mäso, boli by to morčacie prsia bez kože. Údeného a soleného mäsa ako je slanina či salám, by ste sa ani nedotkli.
Jedli by ste celozrnný chlieb a z olejov by ste používali najmä olivový, repkový či ľanový. Nikdy by ste nemali dosť šalátov, brokolice, mrkvy, rajčín, pomarančov, cibule a cesnaku. Ťahalo by vás to k farebnému ovociu ako sú jahody, maliny či melón a červené hrozno. Jedli by ste aj všetky druhy orechov, no nepreháňali by ste to, aby ste nenabrali zbytočné kilá. Štíhlejší ľudia totiž padnú menej pravdepodobne za obeť rakovine.

Poznáte fytochemikálie?

V potravinách rastlinného pôvodu sa nenachádzajú len vitamíny a minerály, ale aj rôzne chemické zlúčeniny (fytochemikálie), ktoré pomáhajú v prevencii rakoviny:

• Bioflavonoidy < Je to skupina organických zlúčenín (kverticin, rutín, atď.), ktoré popri ďalších účinkoch pôsobia ako antioxidačné látky a tým bránia vyvolaniu rakoviny, ktorá môže byť tiež výsledkom pôsobenia kyslíkových radikálov. Predtým ich nazývali vitamín P, lebo boli objavené v paprike a kladne ovplyvňuje stav papilár. Ich zdrojom sú žlté citrusové plody, hrozno, šípky, čučoriedky, ríbezle, brokolica, zelený čaj, červené víno....
• Monoterpény < Táto látka má vysokoúčinné antioxidačné pôsobenie, čím chráni proti rakovine. Nachádza sa v ovocí a zelenine.
• Indoly < Nachádzajú sa v kapuste, karfiole, brokolici a v inej zelenine a pôsobia výrazne protirakovinne.
• Izoflavony < Sú to látky príbuzné pohlavným hormónom, tzv. fytoestrogény a brzdia rast rakovinových nádorov, ktoré stimuluje ženský hormón estrogén. Nachádzajú sa v hrachu, šošovici, sójových bôboch, fazuliach a trochu aj v ostatnej zelenine.
• Lignany < Patria tiež medzi fytoestrogény. Nachádzajú sa najviac v ľane, ľanovom leji, rechoch, obilovinch a v bobulovitom ovocí. Spomaľujú rast rakovinových buniek u laboratórnych Zvierat.
• Sulfidy < Tiež bránia rastu rakovinových buniek. Zvyšujú aktivitu ochranných enzýmov v organizme. Nachádzajú sa v cesnaku, v brokolici a karfiole.
• Lykopén < Je príbuznou látkou beta-karoténu a podobne ako on pôsobia antioxidačné a tým aj protirakovinne. Nachádza sa v rajčinách, melóne a guave.
• Limonen < Jeho zdrojom sú citrusové plody a má podobné efekty ako predchádzajúca látka.
• Inhibitory proteáz < Tlmia aktivitu proteáz, ktoré naopak podporujú rast nádorov prsíka, a hrubého čreva. Majú neutralizovať a potláčať rast nádorov. Nachádzajú sa v zrne, najmä v ovse, v ryži, zemiakoch, sóji, fazuliach a inej vegetariánskej potrave.
• Saponiny < Pri experimentoch so zvieratami hubia rakovinové bunky v hrubom čreve. Sú v slnečnicových semiačkach, v sóji, špenáte, špenáte, pŕhľave a v inej potrave.
  Kyselina ellagová < Táto látka sa nachádza v jahodách, hrozne a v zelenine a chráni proti rakovine.

 

Aj čaj má mať zelenú

Zo všetkých konzumovateľných tekutín má pre naše telo najvýznamnejší účinok čaj, najlepšie zelený. Nedávno stratil čaj aj posledné mínus od ohováračov, ktorí mu pripisovali (spolu s kávou) vinu na dehydratácii organizmu. Čaj pôsobí podľa britských vedcov rovnako dobre ako voda a navyše aj pomáha bojovať s chorobami, rakovinu nevynímajúc.

Zablokujú AH receptor

Experti z britskej Rochester University v odbornom časopise Chemical Research and Toxicology už pred pár rokmi oznámili, že protirakovinové účinky zeleného čaju sú omnoho silnejšie a rozmanitejšie ako uvádzali predchádzajúce štúdie. Zistili, že dve zložky v čaji dokážu spomaliť aktivitu molekuly zvanej AH receptor, ktorá má schopnosť aktivovať gény často v negatívnom zmysle. Tabakový dym a dioxíny narušujú činnosť molekuly, ktorá sa zmení a začne telu škodiť...
Pri pokusoch na rakovinových bunkách myší však látky obsiahnuté v zelenom čaji škodlivý AH receptor „vypli". Predbežné experimenty na ľudskom tkanive potvrdili rovnaký efekt. Tieto látky zo zeleného čaju sú podobné flavonoidom, ktoré sa nachádzajú v brokolici, kapuste a vo víne a fungujú ako prevencia proti rakovine. Spomínané zložky vraj nielenže pomáhajú predchádzať vzniku rakoviny, ale dokonca zastaviť aktivitu AH receptorov v karcinogénnych bunkách.

Na leukémiu, prsník, prostatu

Britskí vedci z Rochestru dokonca pri ďalšom výskume skonkretizovali typ rakoviny, na ktorý zelený čaj pomáha. Pri laboratórnych testoch sa im vraj podarilo odhaliť, že zložka zeleného čaju označovaná ako epigallocatechin-3-gallate (EGCG) pomáha zabíjať bunky leukémie prerušením vzájomného komunikačného signálu, ktorý potrebujú pre život. Táto zložka pri laboratórnych testoch fungovala podľa Neila E. Kaya z newyorskej Mayo Clinic u ôsmich pacientov z desiatich...
Na základe epidemiologického rozboru zmien v zdravotnom stave japonských žien, ktoré sa prisťahovali do USA a prispôsobili sa americkým stravovacím zvyklostiam zistili japonskí vedci z lekárskej fakulty univerzity v Nagoji väzbu medzi konzumáciou zeleného čaju a nižším výskytom rakoviny prsníka. Bližšie laboratórne štúdie napovedali, že extrakty zeleného čaju zastavujú rast rakovinových buniek v chorom prsníku. Potvrdili to aj výsledky pokusu s krysami, ktoré vystavili karcinogénu značne zvyšujúcemu riziko nádoru prsníka.

Škodí len keď je horúci

V časopise West Australian informovali čínski a austrálski vedci o výsledkoch výskumu 130 pacientov s rakovinou prostaty. Podľa profesora Colina Binnsa z univerzity v Perthe štúdia preukázala pozitívny účinok zeleného čaju zvyšujúci sa jeho častejšou konzumáciou a prospešné sa vraj ukázalo aj  jeho nepravidelné požívanie. Ich ďalšia spoločná štúdia zverejnená v časopise odborníkov z American Association for Cancer Research tvrdí, že ženy pijúce denne zelený čaj môžu znížiť riziko ochorenia na rakovinu vaječníkov až o 60 percent v porovnaní s tými, ktoré čaj nepijú.
Na záver spomeňme samostatne čínskych vedcov z Národného inštitútu pre štúdium rakoviny v Pekingu. Zistili tam, že možnosť rozvoja rakoviny hrdla (pažeráka) sa pri pití aspoň jednej šálky zeleného čaju denne zníži u mužov o 20 a u žien o 50 percent. Pravda, čaj sa nesmie piť príliš horúci. V oblastiach, kde je zvykom piť čaj takmer vrelý, totiž evidujú zvýšený výskyt rakoviny pažeráka. Navyše nadmerné holdovanie zelenému čaju môže podľa profesora Chunga Yanga z Rutgersovej univerzity v New Jersey viesť dokonca k poškodeniu pečene a obličiek. Ostatne, snád každý vie, že aj dobrého veľa škodí...

 

Tmavšie je lepšie

Mnohí odborníci tvrdia, že konzumáciou ovocia a zelenivy možno predchádzať nádorovému rastu, či dokonca ho tlmiť.

Vedci z univerzity v americkom Ohiu informovali na augustovej konferencii Americkej chemickej spoločnosti v Bostone o nádejných výsledkoch svojich experimentov s ovocím a zeleninou. Zistili pri nich, že látky, ktoré niektorým druhom ovocia a zeleniny dávajú tmavšiu farbu, môžu tiež účinne chrániť pred rakovinou.
Pri pokusoch na krysách a ľudských bunkách sa ukázalo, že substancia anthocyanin (sfarbujúca väčšinu červeného, purpurového alebo modrého ovocia a zeleniny) spomaľuje rast rakovinových buniek v hrubom čreve o 50 až 80 percent. Farbivo čiernej jarabiny dokonca nielen spomalilo rast napadnutých buniek, ale pätina z nich bola zneškodnená, pričom zdravé bunky ostali zachované. Čím je ovocie exotickejšie, tým sú, podľa BBC, účinky lepšie.
Vedci oznámili, že ich tento výskum posunul bližšie k pochopeniu toho, čo dáva ovociu a zelenine jedinečné antirakovinové vlastnosti. Vedúca tímu Monica Giustiová upozorňuje, že anthocyanin môže byť obzvlášť užitočný v boji proti rakovine čriev. Táto substancia sa totiž len nepatrne vstrebáva v krvnom riečisku, no zato môže byť zachytená pri priechode tráviacim traktom. Podľa Giustiovej je potrebný ďalší výskum v tejto oblasti.

Avokádo a ústna dutina

Na už spomínanej univerzite v Ohiu skúmal tamojší vedec Steven D'Ambrosio zvlášť účinky avokáda na nádorové bunky. Vo svojej štúdii zo septembra 2007 tvrdí, že pravidelná konzumácia avokáda môže chrániť ústnu dutinu pred nádorovým ochorením. Výťažok jednej z jeho odrôd (Hass) dokonca dokázal zastaviť rast prekanceróznych buniek a tiež ich zabíjal.
Zelené ovocie s veľkou kôstkou, ktoré možno kvôli svojej nevýraznej chuti nie je u nás zatiaľ populárne, je priam prešpikované užitočnými látkami (vitamíny C a E, kyselina listová, vláknina, nenasýtené mastné kyseliny) a navyše neobsahuje sodík, ani žiadne trans-tuky. Najvyšší obsah protirakovinových látok z 500 odrôd avokáda má údajne odroda Hass.

Granátové jablko a prostata

V odbornom časopise Clinical Cancer Research vedci z Kalifornskej univerzity informovali, že pravidelná konzumácia šťavy z granátových jabĺk môže významnou mierou spomaliť rakovinu prostaty. Ich výskum preukázal, že granátové jablká obsahujú chemické látky obmedzujúce bunkové poškodenie a možno aj ničiace rakovinové bunky.
U 50 vybraných pacientov, ktorí absolvovali chirurgickú liečbu, alebo ožarovanie prostaty a rýchlo sa im vracali symptómy ochorenia, sa množstvo špecifického antigénu zdvojnásobovalo za 15 mesiacov. U mužov, ktorým dali denne vypiť štvrť litra šťavy z granátových jabĺk, sa však toto obdobie predĺžilo až na 54 mesiacov...

 

Brokolica brzdí nádory

Už v 90. rokoch sa teoretizovalo o protirakovinových účinkoch konzumácie známej špecifickej odrody karfiolu - brokolice a pokusy s potkanmi na univerzite Johna Hopkinsa v americkom Baltimore neskôr potvrdili tézu, že brokolica obsahuje zvláštne chemikálie, zabraňujúce vzniku rakoviny v organizme.
Výskum tejto zelenej kapustoviny v posledných rokoch zistil ďalšie zaujímavé fakty. Vedcom z univerzity v americkom Ohiu sa v laboratóriu podarilo konkretizovať látky vyvolávajúce ochranný efekt, resp. dokážu účinne zbrzdiť rast nádorových buniek v močovom mechúre. Sú nimi glukosinoláty, ktoré sa v tele premieňajú na isothiocyanáty.
Britskí vedci zas zistili, že pri konzumácii brokolice a ďalších kapustovín (kapusta, kel, karfiol, chren, kvaka) sa v tele uvoľňuje látka AITC, ktorá zabíja rakovinové bunky a je schopná šírenie choroby zastaviť. Na ochranu proti nádorom vraj stačí jesť akúkoľvek kapustovinu dva- až trikrát týždenne AITC vzniká pri varení, žutí a trávení tejto zeleniny.
Na záver pripomeňme štúdiu desiatich najbežnejších druhov zeleniny od vedcov z Department of Food Science a Institute of Comparative and Environmental Toxicology na newyorskej Cornell University. Americkí vedci v tabuľkách nutričných hodnôt zeleniny dali jednoznačne na prvé miesto práve brokolicu, obsahujúcej najviac fytochemík. V tabuľke najvýživnejších zelenín sa na druhom mieste umiestnil špenát a na treťom červená paprika.

 

Ako zmierniť ohrozenie rakovinou I.

Náš život a zdravie by nemali byť len v rukách lekárov, ale predovšetkým v nás samotných. Vykročme preto spolu na cestu ku zdraviu, ktorú si vydláždime vlastnými „životosprávnymi dlaždicami"...

Čo sa deje v bunkách

Evolúcia je založená na genetických mutáciách DNA, teda obrazne povedané na podobnom princípe, ako vzniká rakovina. Tieto evolučné mutácie sú spôsobené zmenenou alebo chybnou replikáciou, prekopírovaním DNA pri delení buniek, a to buď náhodne alebo vplyvom vonkajších či vnútorných faktorov daného organizmu. Mutanty sa v daných životných podmienkach bud osvedčia, ak majú adaptabilnejší, odolnejší, výkonnejší organizmus ako predošlé generácie daného druhu, alebo odumrú. Tento proces evolúcie je multifaktoriálny a veľmi dlhodobý.
Niečo podobné sa však deje neustále aj v nás. V makrokozme nášho organizmu, teda v zmene vlastností človeka z generácie na generáciu, to nie sme schopní priamo pozorovať, lebo by sme museli žiť v nadčase ako bohovia. V našom mikrokozme, to znamená v zmene vlastností našich buniek, to však už môžeme pozorovať priamo, prostredníctvom našich, hlavne negatívnych pocitov, bolestí či chorôb, lebo pozitívnejšie zmeny fungovania nášho organizmu veľmi neregistrujeme. Negatívne zmenené vlastnosti buniek, orgánov sa však prejavia už jasnejšie pri laboratórnych vyšetreniach, resp. pri pitve.
Replikačné chyby spôsobujúce mutácie pri prepisovaní genetickej informácie DNA sa pri delení našich buniek občas spontánne vyskytujú, ale náš organizmus má také dokonalé obranné systémy, že ich zväčša dokáže bud eliminovať, alebo udržať pod kontrolou. Výskyt týchto chýb, mutácií, je tým väčší, čím sú horšie existenčné podmienky pre fungovanie nášho organizmu. Tieto mutácie sú ovplyvňované aj genetickými predpokladmi, ale predovšetkým našou komplexnou životosprávou, životným prostredím a prispieva k nim aj opotrebovanie organizmu vekom. Aj preto je nádorových ochorení najviac vo vyššom veku.

Pomôžme telu chrániť sa

Rakovinové ochorenie, azda až na nepatrné výnimky, nevzniká jednorazovým kontaktom s infekčným agresorom ako napríklad u chrípky (ale aj ona sa skôr „uchytí" u imunitné oslabeného človeka). Je to zvyčajne dlhodobý proces, do ktorého musí vstúpiť mnoho ako agresívnych faktorov, tak i faktorov náhodných,a prebieha v mnohých krokoch. Tento proces vzniku rakoviny sa vyvíja aj preto tak dlho, často desiatky rokov, lebo náš organizmus disponuje mnohými obdivuhodnými obrannými systémami, ktoré často už v zárodku proces vzniku rakoviny likvidujú, alebo |u v jej vývoji silne obmedzujú.
Teda v ochrane proti rakovine máme vo vlastnom organizme, v jeho vynikajúcom prírodnom programe, veľmi silného spojenca, ktorému by sme mali dôverovať, pomáhať mu a podporovať ho svojou dobrou životosprávou a nie ho zneužívať a oslabovať, ako sa to bežne deje. Teda my sami môžeme výrazne ovplyvniť podmienky pre vznik rakovinového procesu. V týchto mutáciách a v celom dlhodobom procese postupných krokov k rakovine je akoby zakotvená história našej životosprávy, či dobrej či zlej, a na konci sa nám to „zráta" ak dovolíme (trúfalé, ale dosť reálne vyjadrenie), aby proces „rakovinotvorby" bol úspešne dokončený.
Teda ako sme si väčšinou sami strojcami ostatných civilizačných ochorení, tak aj na získanie rakoviny musíme veľmi tvrdo svojou zlou životosprávou pracovať, a to proti veľmi účinným obranným systémom nášho organizmu. My sme však veľmi vynaliezaví v tom, ako ho oslabiť, ničiť. Nie je to planá irónia, ale, žiaľ veľmi reálny dôsledok, doslova neľudskej životosprávy ľudí tejto doby.

Riad'me sa skúsenosťami

Často počúvame, že v staroveku bolo menej rakoviny ako je teraz. Nuž ale priemerná dĺžka života, ktorá bola v starom Egypte len neuveriteľných 20 rokov (aj ked sa občas vyskytli 60 roční ľudia), v starom Grécku tomu bolo podobne a v starom Ríme to bolo tiež iba 23 rokov. To je príliš krátka doba na epidemický rozvoj rakoviny. Ľudia zomierali podstatne častejšie na infekčné choroby a úrazy. Preto dnes, keď dĺžka nášho života sa pohybuje aj okolo 80 rokov, má rakovinový proces dosť času aby dokončil svoje zhubné dielo.
Ak rakovine chceme ujsť i na sklonku života, tak si to musíme, ozaj celým životom, zaslúžiť. Tých, najmä zásadných „životosprávnych" prehreškov musí byť naozaj minimum, ale neznamená to, aby sme žili ako o svoj život sa strachujúci askéti. Prírodný program v nás a jeho obranný systém a prirodzená ponuka prírody nám dávajú nekonečné možnosti život plnohodnotne a šťavnato vychutnať i bez umelých a rizikových chuťových drog a pohodlia tejto, vraj civilizačné vyspelej doby.
Dostali sme rozum, tak sa riad'me nielen intuíciou a svojou chuťovou narkomániou, ale aj informáciami získanými tisíce ročnou ľudskou skúsenosťou, zdravotným výskumom i štatistikou, ktoré nám jednoznačne naznačujú, čo jesť, ako jedlo pripravovať, ako sa pohybovať i ako vytvoriť psychicky a ľudsky dobré prostredie pre dlhodobé zdravie a život.

Potraviny v prírodnom stave

Povieme si teda, ako konkrétne by napríklad naše stravovanie mohlo vyzerať, aby sme si, ale aj chutne, zabezpečili dostatok stavebných, oživujúcich, regeneračných, stimulačných a očistných látok v našej strave a minimalizovali jej negatívne vplyvy. Nesmieme však pritom zabúdať, že s protichorobnou, teda nielen protirakovinovou stravou, úzko súvisí i náš fyzický pohyb. Je dôležitý v každom veku a nerozlučne spolupôsobí, je nenahraditeľný v našej zdravotnej prevencii i liečebnom procese. A psychická atmosféra nášho života zase vytvára optimálne prostredie pre kvalitné riadenie a manažovanie všetkých funkcií celého nášho organizmu. Len v dobrej súhre tejto trojice základných faktorov, psychiky, pohybu, stravy, ktoré môžeme v najväčšej miere sami ovplyvniť, je zakotvená i účinná prevencia proti rakovine a jej liečebná podpora.
Zásadná odpoveď na otázku, ako sa vyhnúť rakovine, je jednoduchá a súčasne zložitá. Najväčšiu šancu máme, ak naša komplexná životospráva bude v súlade s naším vnútorným prírodným programom. Jednoduchá, jednoznačná a pravdivá odpoveď, ale už zložitejšia realizácia. Podstatou zdravej výživovej životosprávy a súčasne i prevencie, ale nielen rakoviny, je jesť potraviny prevažne v prírodnom stave, teda:

• v maximálnej miere neupravené, čerstvé, živé
• nevylepšené, teda celistvé, ani konzervované, ani skoncentrované (celé obilné zrno, nie biela múka...), neupravované na urýchlenie trávenia (extrudované, instantné...) > bez chemických prísad a konzervačných látok
• tepelné úpravy používať veľmi obmedzene a maximálne len varenie vo vode, lepšie v pare, žiadne vyprážanie, údenie, nepoužívať mikrovlnku
• piť čistú pramenitú nesýtenú bezchlórovú vodu alebo ovocné či bylinkové nesladené čaje a časť potrebnej vody získavať zo „šťavnatých" jedál

Žiadna „vylepšená" strava

Jednoduché, však?! Takéto stravovanie však vyžaduje našu plnú dôveru v to, že náš program fungovania je naozaj geneticky zharmonizovaný s prírodou a jej výživovou ponukou. Ak túto dôveru doplníme o tisícročné skúsenosti i súčasné znalosti o výživových potrebách človeka, tak naša osnova zdravého stravovania získa jednoznačnejšie kontúry. Veď človek, tak ako každý organizmus na tejto zemi, bol aj je kompatibilný, je zharmonizovaný s prostredím, do ktorého bol pôvodne vsadený.
„Vylepšenie" potravín v modernej dobe vôbec neslúži našim fyziologickým a metabolickým potrebám, ale len uľahčuje výrobu potravín, skladovanie, dopravu a lákanie ku konzumu, a teda slúži najmä biznisu a nie zdraviu. Na propagáciu týchto „vylepšených" a chuťové až narkotických potravín a lahôdok slúži predovšetkým klamlivá, zavádzajúcu, ale sugestívna reklama, ktorej veľmi ľahko podľahneme. Len rozumný a reálny návrat k prírodnejšiemu stravovaniu je naša záchrana pred civilizačnými chorobami.
Musíme si jednoznačne uvedomiť, že človek je viac vegetarián až vitarián (živiaci sa len živou stravou) ako mäsožravec. Pestrá rastlinná strava nám dodáva všetky živiny i všetky aminokyseliny a ochranné látky, takže na živočíšnych potravinách nemusíme byť vôbec závislí. Dokonca prebytok bielkovín a železa z mäsa silne prekysluje a zaťažuje náš organizmus a zahlcuje ho odpadmi a toxínmi, čím priamo podporuje rakovinotvorný proces a okrem iného „kradne" z tela vápnik a prebytok železa zase katalyzuje tvorbu karcinogénnych radikálov.

Mäso je najdrahšia voda

Vysoko tepelná úprava a údenie mäsa telo už priamo otravuje vysokým obsahom toxínov, nmutagénnych a karcinogénnych látok. Okrem toho takto tepelne upravené živočíšne bielkoviny sú už tak denaturované, presnejšie štrukturálne zmenené, že sú pre nás ťažšie stráviteľné ako surové a termolabilné, teda tepelne citlivé aminokyseliny v nich, pre ktoré nám tzv. odborníci práve mäso vnucujú, sú tepelným zásahom tak narušené, že ich telo nemôže využiť, len sa ich musí zbaviť, čo je preň ďalšia veľká záťaž.
V porovnaní s takto upraveným mäsom potom už aj obyčajná varená (alebo lepšie naklíčená) šošovica je neporovnateľne zdravšia a výživnejšia. Ešte lepšie na tom je sója a sójové výrobky, ktoré mäso aminokyselinovo prakticky nahradia. Okrem toho je mäso vlastne najdrahšia voda sveta. Veď v priemere obsahuje len 18 % bielkovín (sója 34 %, šošovica 24 %), dajaký, zväčša nevhodný tuk, a to podľa druhu mäsa, ďalej chemikálie, stimulanty a liečivá z krmív a ochrany, teda spolu asi 23 % a zvyšok, 77 %, je voda.
Pri kúpe 1 kilogramu mäsa teda draho zaplatíme aj 770 gramov, teda zhruba trištvrte kilogramu vody. Drahý „špás" len za viac menej nasýtenie našej chuťovej narkománie, a nie za zdravotný príspevok nášmu telu. A keď si už musíme dať nejaké tie živočíšne potraviny, tak len z voľného prírodného chovu bez prikrmovania obilninami, lebo takéto potraviny obsahujú celkove menej tuku, ktorý má podstatne zdravšie zloženie ako tuk kŕmených zvierat.