Nauzea nás napína

Možno sa to už niekomu z vás stalo. Prehnali ste to na oslave s alkoholom a ráno vás napínalo na vracanie. Ak ste v nemocnici a beriete chemoterapiu, nemusíte sa hanbiť, že vás napína. Všetci vedia, že nie ste opitý a že takáto nauzea býva jedným z negatívnych sprievodných javov pri chemoterapeutickej liečbe nádorových ochorení, ale niekedy aj pri rádioterapii ...

Nauzea je napínavá ako detektívka. Stále sa niečo deje a finále neprichádza. Pravda, u niektorých býva vyšším stupňom tejto nevoľnosti aj vracanie, iní zase tento nepríjemný stav vôbec nepoznajú. Hoci je liečba rovnaká, intenzita nevoľnosti býva rozdielna. Každý z nás je proste iný a má inak nastavený organizmus, inak jeho telo reaguje na liečbu.

Pomáhajú setrony

Nevoľnosť a vracanie vôbec nevzniká približne u dvoch tretín pacientov, ktori sú liečení protinádorovou chemoterapiou. Len u tretiny onkologických pacientov sa vyskytuje nevoľnosť a k vracaniu dochádza len u ešte menšej časti chorých. K vracaniu zvyčajne dochádza predovšetkým u pacientov, ktorí nedodržiavajú liečebný režim.
Kedysi bola nauzea a vracanie u niektorých pacientov dôvodom na odmietnutie liečby. Dnes to už nie je taký postrach, pretože máme síce dosť drahé, no účinné lieky (setrony), ktoré vedia nevoľnosť a vracanie odstrániť. Pre pacienta platí, že každú nevoľnosť a vracanie by mal ohlásiť buď svojmu lekárovi alebo sestre, najmä ak tieto javy trvajú dlhšie ako jeden deň, alebo mu zabraňujú prijímať tekutiny.

Základ je komunikácia

Pre chorého môžu byť nevoľnosť a vracanie nepríjemné nielen fyzicky, no aj psychicky - vedia mu pripomínať jeho chorobu a oslabovať vôľu po vyliečení. Môže sa vám stať pri opakovanom podávaní chemoterapie aj to, že nauzea, či dokonca vracanie začnú ešte pred podaním cytostatík. Hovorí sa tomu predbežná nevoľnosť. Pacient už totiž tuší, že ho čakajú tieto sprievodné javy a vyvolá si ich svojou spomienkou predčasne.
Spomínali sme už, že ľudia nie sú rovnakí, čo tiež znamená, že niektorých nepríjemné príznaky sprevádzajú v miernejšej forme počas celej doby liečby, iných postihne nevoľnosť a vracanie len počas chemoterapie a po nej, a to 8 až 24 hodín po jej skončení. Ak pacient pociťuje nevoľnosť aj v nasledujúcich dňoch po chemoterapii, určite by mal požiadať svojho ošetrujúceho lekára o recept na ďalšie lieky.
Žiadne lieky neúčinkujú u pacientov rovnako a často musí lekár vybrať kombináciu liekov, ktorá danému pacientovi vyhovuje. Dobrá komunikácia liečiaceho sa človeka so zdravotnou sestrou a lekárom je základ.
Dôležité je, aby sa pacient obrátil na lekára včas, lebo mnohé lieky proti vracaniu možno podať len so súhlasom revízneho lekára posťovne a vybavenie žiadosti určitú dobru trvá...

Dodržujte prevenciu

Ak sa chcete vyvarovať ťažkostí spojených s nauzeou a vracaním, snažte sa dodržiavať tieto všeobecne odporúčané preventívne opatrenia:

• Jedzte menšie porcie niekoľkokrát denne, vyvarujte sa veľkých porcií jedla a pocitu plného žalúdka.
• Pite tekutiny hodinu pred alebo hodinu po jedle a nepite ich v priebehu jedla.
• Jedzte a pite pomaly.
• Vyvarujte sa sladkostí, vyprážaného a mastného jedla.
• Jedzte jedlá studené, ktoré žalúdok znáša lepšie ako teplé.
• Jedlo dobre rozžujte, čím uľahčíte jeho trávenie.
• Ak ráno cítite nevoľnosť, zjedzte ešte pred vstávaním trochu suchého jedla, napríklad keksy.
• Pite chladné, nesladené ovocné šťavy a džúsy, teda nápoje bez bubliniek.
• Cmúľajte ľadové kocky, matové, alebo kyslé ovocné cukríky (pozor, kyslé nie sú vhodné pri zápale v dutine ústnej či v krku).
• Vyhýbajte sa intenzívnym vôňam a zápachom (vôňa pri varení, dym, parfémy).
• Ak ste doma, pripravte si mrazené jedlo do zásoby na dobu, keď nebudete mať náladu na varenie.
• Po jedle odpočívajte na stoličke alebo ešte lepšie v kresle a najmenej dve hodiny po jedle si neľahnite.
• Noste voľné oblečenie, ktoré vás nesťahuje, pričom lepšie sú traky ako opasok.
• Pri nevoľnosti zhlboka a pomaly dýchajte.
• Odvracajte pozornosť od svojich ťažkostí rozprávaním sa so spolupacientami, členmi rodiny či priateľmi, nepreberajte s nimi však pritom svoje zdravotné problémy.
• Počúvajte svoju obľúbenú hudbu, v televízii sledujte nenáročné zábavné programy.
• Vyvarujte sa jedla niekoľko hodín pred podávaním chemoterapie, pokiaľ pri nej pociťujete nevoľnosť, alebo nutkanie na vracanie.
• Po porade so psychológom môžete pre predchádzanie predbežnej nevoľnosti vyskúšať relaxačné techniky.
• Nekoreňte jedlo a nepite alkohol.

 

 Anémia, alebo keď je krv „chudá"

Onkologickí pacienti, ľudia s chorými obličkami, vegetariáni, či tehotné ženy. Čo majú spoločné? Sú ohrození jednou z najčastejších porúch krvi - anémiou. Nedostatok krvného farbiva a červených krviniek, ktorý ju spôsobuje môže vážne ohroziť ich život. Dobrou správou je, že proti anémii sa dá účinne bojovať.

Začnime hemoglobínom

Nie je to len obyčajná farba, ktorá robí našu krv červenou. Hemoglobín je bielkovina s naviazaným železom, ktoré potrebujeme na prenos kyslíka do tkanív nášho tela. Zákon života - bez kyslíka neexistujeme. Ak sa v našom tele nenachádza správna hladina hemoglobínu (u mužov 130gram/liter, u žien 120 gram/liter) a nemáme dostatok červených krviniek hovoríme o anémii - chudokrvnosti.
Červené krvinky vznikajú v kostnej dreni a ich normálna životnosť je 120 dní. Vyvíjajú sa z prvotnej / progenitorovej / bunky, ktorá pod vplyvom rastových faktorov, železa, vitamínu B12 a iných faktorov dozrieva na červenú krvinku. Na to potrebuje jeden z rastových hormónov - erytropoetín. Ten podporuje rast a dozrievanie červených krvinek v kostnej dreni a tým zvyšuje ich počty ako aj hladiny hemoglobínu. Na svoju tvorbu a účinnosť potrebuje zdravé obličky, pretože sa tvorí v obličkách.

Anémia a onkologickí pacienti

Veľkým problémom, spôsobujúcim anémiu je onkologické ochorenie. Dôvodov anémie u pacientov s onkologickou chorobou je viacero. Chemoterapia neničí len nádorové bunky, ale bohužiaľ aj zdravé bunky, medzi nimi aj bunky kostnej drene a obličiek. Chemoterapia a rádioterapia znižujú počty prvotných (progenitorových) buniek červeného
radu v kostnej dreni. Keďže bunky obličiek tvoria hormón erytropoetín, pri nádorovom ochorení je jeho tvorba nedostatočná, preto kostná dreň nedostáva informáciu, že má tvoriť viac červených krviniek.
Samotné nádorové ochorenie má vplyv na krvotvorbu. Nádorové bunky sú rýchlo deliace sa bunky, ktoré majú vysoké nároky na " stavebný materiál", preto je väčšina stavebných látok (vitamíny B1, B6, B12, železo) použitá na ich metabolizmus. Onkologická liečba trvá všeobecne 6 cyklov (18-24 mesiacov), pričom posledné štúdie ukázali, že únava súvisiaca s anémiou nastupuje už na 4. deň po začatí chemoterapie a pretrváva najmenej 90 dní po ukončení liečby.

Pomáha nám erytropoetín

Jedným z najstarších spôsobov liečby anémie je podanie krvi. Táto štandardná liečba má však svoje známe riziká: podanie zlej krvnej skupiny, prenos infekčných ochorení, vytváranie protilátok proti bunkám vlastného organizmu. Našťastie erytropoetín sa dá farmakologicky vyrobiť a podávať takto chorým pacientom. Svetové odporúčania hovoria, že liečbu anémie u onkologických pacientov treba začať pri anémii s hodnotou hemoglobínu 90- 110 g/l. Jeho podávanie sa má ukončiť ak hladina hemoglobínu presiahne 130 g/ dl. K zvýšeniu hladiny hemoglobínu a úprave anémie dochádza zvyčajne do 8 týždňov.
Erytropoetín sa môže podávať do žily alebo pod kožu. U onkologických pacientov sa podáva zvyčajne pod kožu. S cestou podania súvisia aj najčastejšie nežiaduce účinky: svrbenie alebo vyrážka. Ďalšie nežiaduce účinky sú spôsobené zväčšením počtu krvných buniek a tým objemu krvi v krvnom obehu: zvýšenie krvného tlaku a bolesť hlavy. Tieto nežiaduce účinky sa dajú dobre zvládnuť liekmi. Závažnejšie riziko v súvislosti s liečbou erytropoetínom predstavujú tromboembolické príhody. Hrozí to však v prípade, že pacient dostáva erytropoetín vo vyššej dávke a vyššej hladine jeho hemoglobínu ako sa odporúča .Ak majú onkologickí pacienti v tele dostatočné zásoby železa, u 60 percent pacientov je takáto liečba účinná.

Kedy vyhľadať lekára?

Prejavy anémie závisia od rýchlosti jej vzniku a stupňa závažnosti. Ak vzniká pomaly, organizmus sa na ňu postupne adaptuje. Pri miernej anémii môže byť človek v pokoji bez ťažkostí. Pri pokračujúcej anémii sa postupne znižuje telesná výkonnosť, dochádza rýchlo k únave, slabosti, dýchavičnosti, búšeniu srdca. Pacienti vyzerajú bledo, čo možno vidieť na koži, slizniciach dutiny ústnej alebo spojoviek. Vzniká dlhodobá únava, u niektorých bolesť na hrudníku, strata hmotnosti, slabosť, vyčerpanosť, roztržitosť, omdlievanie alebo krútenie hlavy, hlavne pri prudšej zmene polohy. Môže sa pridať nechutenstvo, depresia, ťažkosti s prehĺtaním, pálenie jazyka, chorí trpia na opakované infekcie, často zápal ústnych kútikov. Ak na sebe pozorujete niektoré z týchto príznakov neváhajte informovať svojho lekára a konzultujte s ním vhodný spôsob liečby.

Príznaky anémie

Nervový systém

• Slabosť, únava
• Závrate
• Skľúčenosť, depresia
• Oslabenie psychických funkcií

Tráviaci systém

• Nechutenstvo
• Nevoľnosť

Cievny systém

• Znížená teplota kože
• Bledosť kože, slizníc, spojoviek

Immunitný systém

• Oslabenie T buniek a funkcie rnakrofágov

Srdce a dýchací systém

• Námahová, kľudová dušnosť
• Zrýchlený pulz, búšenie srdca
• Zhrubnutie srdcového svalu
• Zvýšenie pulzu, tlaku, srdcový šelest
• Zvýšenie rizika život-ohrozujúceho srdcového zlyhania

Pohlavný systém

• Problémy s menštruáciou
• Zníženie chuti na pohlavný styk

 

 

Keď nemôžeme prehítať...

Liečba nádorových ochorení predstavuje kombináciu rôznych liečebných postupov. Ich voľba závisí od viacerých faktorov ako je napríklad veľkosť nádoru, jeho biologická povaha a spôsoby šírenia. Vzhľadom na skutočnosť, že každá liečebná modalita prináša aj množstvo nežiaducich účinkov, má opodstatnené miesto v onkológii aj podporná tzv. symptomatická liečba.

Častým nežiaducim účinkom pri chemoterapii a lokálnej rádioterapii nádorov oblasti hlavy a krku je bolestivé poškodenie povrchu sliznice v dutine ústnej. Poškodením povrchu sliznice dochádza aj k poškodeniu slizničnej bariéry a zvýšenému riziku vzniku infekcie a zápalu. Tieto patologické procesy v dutine ústnej odborne nazývame mukozitída (stomatitída).
Podľa kritérií odborných svetových organizácii (WHO, EORTC/RTOG atcf.) poznáme štyri stupne závažnosti mukozitídy.

• 1. stupeň:
  
  • začervenanie sliznice
  • bolesť, ktorá nevyžaduje liečbu analgetikami
  • zachovaná schopnosť prehítania
• 2. stupeň:
  • začervenanie a opuch sliznice
  • defekty na sliznici menšie ako 1,5 cm v najväčšom priemere, ktoré sú nepravidelné
  • sťažená schopnosť prehítania tuhých jedál, ale zachovaná schopnosť prehítania tekutín
  • bolesť, ktorá vyžaduje liečbu analgetikami 1. stupňa
• 3. stupeň:
  • defekty na sliznici, ktoré sú väčšie ako 1,5 cm v najväčšom priemere, vytvárajú splývavé belavé povlaky
  • prehítanie je nemožné, potrebná je parenterálna výživa a hydratácia
  • bolesť, ktorá vyžaduje liečbu analgetikami 2. - 3. stupňa
• 4. stupeň:
  
  • závažné defekty až nekrotické ulcerácie na sliznici spojené s krvácaním
    
  • parenterálna, enterálna výživa, hydratácia
    
  • bolesť, ktorá vyžaduje liečbu analgetikami 3. stupňa - opioidy

Výskyt mukozitídy je podľa zahraničnej literatúry asi u 40 percent pacientov liečených štandardnou chemoterapiou, 75 percent pacientov liečených vysokodávkovou chemoterapiou, 70-80 percent pacientov po transplantácii kostnej drene a 100 percent pacientov liečených súbežnou rádiochemoterapiou nádorov hlavy a krku. Pre pacienta to znamená predĺženie hospitalizácie a prerušenie liečby,čo v zásade zhoršuje prognózu v zmysle celkového prežívania. Liečba mukozitídy nie je kauzálna, pozostáva z lokálnych preparátov, analgetík, antibiotík, parenterálnej výživy a množstva iných prípravkov. Mukozitída dutiny ústnej sa vyvinie dva až desať dní po liečbe a jej symptómy zväčša zmiznú do troch týždňov. Treba však povedať, že aj pár týždňov trvajúce poškodenie môže byť pre chorého dosť nepríjemné. U tisícok onkologických pacientov ročne býva táto mukozitída sprevádzaná bolesťou úst, ktorá prechodne obmedzuje príjem potravy.
Ústa s postihnutou sliznicou nedovoľujú pacientovi často jesť ani hovoriť. Na riešenie tohto stavu sa predpisujú rôzne roztoky, vrátane antimikrobiálnych, na udržanie hygienických pomerov a liečbu infekcií v ústnej dutine, no ich efekt je veľmi sporný. Napriek celému radu profylaktických a liečebných opatrení sa optimálne východisko zatiaľ nedarilo nájsť. Úľavu by mohol priniesť nový orálny gél.
Geldair je viskózny orálny gél určený na liečbu poškodenej sliznice v dutine ústnej. Vytvára ochranný film na sliznici, tým upokojuje a hydratuje už poškodenú sliznicu a bráni dalšiemu poškodzovaniu. Odporúčané podávanie je v troch denných dávkach alebo podľa potreby minimálne 7 dní, prípravok sa vydáva na lekársky predpis. Klinické skúsenosti z niektorých zahraničných pracovísk poukazujú na dobrý efekt užívania. Uvádza sa rýchlejší ústup ťažkostí s prehítaním a zníženie intenzity bolestí, čo následne vedie k skráteniu intervalu prerušenia onkologickej liečby a tým aj zlepšeniu kvality života pacienta.

Naše rady

1. Dostatočne včas pred začatím chemoterapie sa odporúča vyšetrenie u zubára pre vylúčenie infekcie zubov a ďasien, odstránenie zubného kameňa, ošetrenie paradentózy, prípadne i extrakcia zubov.
   
2. Počas chemoterapie je dôležitá správna starostlivosť o ústnu dutinu, čo znamená dôkladne vypláchnuť ústa po každom jedle a čistenie chrupu mäkkou zubnou kefkou.
   
3. Neodporúča sa fajčiť, piť alkoholické nápoje, najmä koncentrované liehoviny a jesť pikantné a dráždivé kyslé jedlá. Treba sa vyhýbať aj horúcim jedlám a nápojom a tiež surovému jedlu, ktoré by mohlo obsahovať baktérie či plesne.