Domáca starostlivosť

Prinášame vám vybrané časti jednej kapitoly z knihy Paliativní medicína od brnenských onkológov Jiŕího Vorlíčka a Zdeňka Adama, ktorú vydalo vydavateľstvo Grada. Zatiaľčo pri kuratívnej liečbe ide o úplné vyliečenie pacienta, paliatívna liečba má za úlohu zlepšovať subjektívny stav pacienta, odstrániť či zmierniť jeho ťažkosti, keď už dobu života významne predĺžiť nemôžeme. (Bližšie informácie o tejto i ďalších knihách vydavateľstva Grada získate na webovej adrese www.grada.sk)

Domáca paliatívna starostlivosť, plní podobné poslanie ako domáca starostlivosť o chorých v terminálnych štádiách, predovšetkým u onkologických ochorení. Možno ju využiť na zvládnutie symptómov paliatívnej medicíny, ako je bolesť, symptómy gastrointestinálne, respiračné, kožné, genitourinárne, hematologické, neurologické a psychiatrické, vrátane porúch spánku. V domácom prostredí sa dajú zvládnuť endokrinné poruchy, metabolické komplikácie a drobné infekcie. Je na lekárovi, aby stav chorého hodnotil objektívne vo všetkých súvislostiach, so zvážením psychického dopadu na chorého a jeho rodinu.
Domáce prostredie a okruh najbližších ľudí umožňujú kvalitnejšiu adaptáciu pacienta na zmenené životné podmienky, pomáhajú mu prekonávať obavy z budúcnosti. Pre mnohých pacientov je nesmierne dôležité, že nie sú vyčlenení z rodinného života, že môžu, aj ked obmedzene, rozhodovať a zúčastňovať sa svojho profesného života. Cieľom komplexnej domácej starostlivosti je tzv. podpora svojpomoci, ktorá rešpektuje ľudské práva a podporuje pacienta vo všetkých oblastiach životných aktivít, ktoré pre zmenený stav či ochorenie nemôže pacient krátkodobo či dlhodobo vykonávať.
K základnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti patrí: zaistenie osobnej hygieny, prevencia a liečba preležanín (dekubitov), príjem tekutín a stravy, zábaly, obklady, sprievod a transport pacienta, úprava domáceho prostredia. Do odbornej starostlivosti patrí: hodnotenie aktuálneho telesného a duševného stavu pacienta, odber biologického materiálu, funkčné i laboratórne vyšetrenie, podávanie predpísaných liekov, prevažovanie rán, liečebné kúry a procedúry, zavádzanie sond a katétrov, aplikácia injekcií, infúzií, liečebnej výživy a ďalšie aktivity pre zaistenie kvalitnej starostlivosti, všetko pre zvládnutie symptómov, ktoré sa v paliatívnej domácej starostlivosti môžu u pacienta objaviť.
Zdravotníci dochádzajúci za pacientom by mali včas rozpoznať, kedy je potrebné zmeniť domácu starostlivosť za umiestnenie v nemocnici či lôžkovú hospicovú starostlivosť. Všetko je podriadené snahe o pozitívny prínos pre chorého. Tím zdravotníkov musí byť oboznámený so začínajúcimi prejavmi možných symptómov, aby na ne včas reagoval a pokiaľ sa to dá, zvládol symptómy v domácich podmienkach. Medzi najčastejšie symptómy, s ktorými sa domáca starostlivosť stretáva v posledných troch dňoch života u viac ako polovice chorých, patrí kóma, dyspnoe (dýchavičnosť), nauzea (napínanie na dávenie), obštrukcie GIT, veľké edémy, krvácanie a preležaniny väčšie ako 10 centimetrov.
Pred umiestnením pacienta do paliatívnej domácej starostlivosti by si mali doktori položiť nekoľko otázok:

1. Je zaistená bezpečnosť pacienta, vrátane riešenia očakávaných komplikácií?
2. Aké je riziko neúmernej záťaže rodiny, vyplývajúcej z personálnej, priestorovej, ale aj psychickej situácie?
3. Je k dispozícii vhodná agentúra schopná zvládnuť dané zadanie?
4. Zlepší sa zavedením domácej starostlivosti kvalita života u pacienta?
5. Nie je potrebné zvážiť ekonomické hľadisko, ak náklady na domácu starostlivosť neprinesú očakávané zvýšenie kvality života u pacienta?

Pohľad na chorého je komplexný a posudzovať ho treba vo všetkých biologických, psychologických i sociálnych súvislostiach. Naviac je tu zapojená priama starostlivosť o rodinu chorého, a to najmä v rámci sociálneho poradenstva a psychickej podpory. Starať sa treba o celú rodinu, nielen o pacienta. V súlade s hlavným poslaním paliatívnej  starostlivosti sa tímy sestier domácej starostlivosti snažia zabezpečiť:

• podporu života (umieranie je považované za normálny proces završujúci chorobu), lebo v rámci paliatívnej starostlivosti nie je snaha o urýchlenie, ale naopak o oddialenie smrti
• úľavu od bolesti a ďalších sprievodných symptómov
• začlenenie psychických a duchovných aspektov do starostlivosti o „svojho" chorého
• zvýšenie kvality života chorého podpornými systémami, ktoré pomáhajú pacientom žiť čo najaktívnejšie až do smrti
• podporný systém pre rodinu, pomoc členom rodiny pri vyrovnaní sa s pacientovou chorobou a so zármutkom po jeho smrti.