Diakonické združenie Betánia
Keď Boh tvoril zdravotnú sestričku, povedal: "Musí byť produktívna, ľahko formovateľná, ale nie z plastu. Má mať nervy ako povrazy a pevný chrbát, na ktorý sa dá všetko naložiť, ale pritom má byť jemná, aby sa v malých služobných priestoroch cítila dobre. Musí robiť päť vecí naraz a ešte mať jednu ruku voľnú. Bude mať tri páry očí: jeden, ktorý uvidí cez všetky steny, aby sestra mohla naraz opatriť dve oddelenia na nočnej službe. Ďalší pár vzadu, aby mohla vidieť to, čo by sa chcelo skryť a čo musí bezpodmienečne vidieť. A prirodzene, jeden pár vpredu na tvári, ktorým by sa pozerala na pacientov s výrečným výrazom v očiach - rozumiem, som tu pre vás. Mhm, materiál je to mäkký, ale zato pevný. Vydrží veľa!"
Po roku 1989 vznikla pre kresťanov i v našom zbore historická udalosť, započať a založiť niečo, o čom sa dovtedy len snívalo... Diakonické združenie Betánia vzniklo v roku 1990 ako účelové zariadenie pri Cirkvi bratskej. Vychádza z tradícií evanjelikálnej diakonie, hlási sa k náplni a účelovému zameraniu Bethanien Solingen, SRN, ktoré dobrovoľne ponúklo funkciu partnerskej diakonie. Je neziskovou organizáciou, ktorá svoju činnosť financuje z príspevkov a darov. Betánia pomáha chorým, telesne a mentálne postihnutým, starým a nevládnym osobám a tým, ktorí vyžadujú opateru a ošetrovateľskú pomoc, pričom neberie ohľad na vyznanie, stav, rasovú príslušnosť alebo politické presvedčenie.
Keď to môžem tak povedať, Betánia má rozpracované štyri projekty (Aktivačné geriatrické centrum - AGC, Domáca opatrovateľská služba - DOS, Dom Betánia Senec a Dom Betánia Kalinovo), o ktorých by som rád niečo spomenul.
AGC realizuje nepretržitú opatrovateľskú službu s poskytovaním primeranej zdravotníckej starostlivos-ti, rehabilitácie, diétneho stravovania, duševnej a duchovnej hygieny ako aj pracovnej terapie. Klient si tu v priemere pobudne 2 až 3 mesiace. V októbri minulého roku podala Betánia projektový zámer HOSPICE, aby bola zaradená do národnej siete pre poskytovanie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. AGC poskytuje dnes opatrovateľské služby s kapacitou 14 lôžok. Riaditeľkou AGC je Jana Urbanová.
DOS je druh sociálnej služby, ktorá predstavuje rozšírenie a pokračovanie práce AGC. Tieto aktivity spájajú v sebe ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť pre klienta, v jeho vlastnom, domácom prostredí. Veľký dôraz sa tu kladie na spoluprácu s rodinou a praktickým, alebo ošetrujúcim lekárom klienta. Napríklad v ich opatere je aj 10 - ročný chlapec s ťažkými následkami detskej mozgovej obrny. Opatrovateľka s ním chodí denne do školy, je pri ňom počas celého vyučovania a pomáha mu zvládať celý učebný proces. Vedúcou DOSu sa stala Jana Vanenkovová.
Projekt Domu Betánia Senec vznikol v roku 1991 ako chránené bývanie s chránenými dieľňami pre ľudí s mentálnym postihom. Poskytuje sa v ňom nepretržitá sociálna služba pre 10 klientov. Pre nich je to miesto, kde sa cítia chránení a bezpeční. Po dobudovaní objektu chránených dielní sú zamestnávaní im primeranými prácami, ktoré sú najmä zamerané na textilnú (tkanie, vyšívanie) a jednoduchú drevovýrobu a servis v penziónovej časti komplexu, ktorého riaditeľom je Miroslav Krupa.
Dňa 13.5.2000 sa uskutočnila slávnosť otvorenia Ošetrovateľského a opatrovateľského centra v Kalinove. Toto centrum zahŕňa v sebe Domov dôchodcov, Domov sociálnych služieb a Zariadenie opatrovateľskej starostlivosti. Celková kapacita je 25 lôžok. Zariadenie poskytuje nasledovné služby: zdravotnícku starostlivosť, rehabilitačnú a duchovnú starostlivosť, poskytovaním pastoračných rozhovorov. Jeho riaditeľom dnes je Daniel Laco.
Aby celá naša prezentácia nevyznela veľmi sucho, rád by som k faktom pridal aj čosi živšie a síce moje skúsenosti a zážitky spojené s Betániou ako takou. Mal som 8 rokov, keď sa začal plniť sen môjho otca a jeho priateľov. Chápal som to vtedy so zastretým zrakom, samozrejme, s odstupom, ale aj tak som tušil, že sa stalo čosi výnimočné, čo zmení našu rodinu a i náš vzťah k zboru. A stalo sa. Nechcem hodnotiť v akom smere a akým spôsobom, ale niečo podotknúť predsa musím. V ich kroku a rozhodnutí založiť toto združenie vidím dnes už čosi oveľa hlbšie. Vieru, odvahu a odhodlanie. Akoby s nimi zaznel hlas: Viera je čin a čin je viera!
Prešlo 10 rokov a veľa sa zmenilo. Aj ja som za ten čas smel byť spolu s ďaľšími dorastencami vtiahnutý do tohoto "diania viery". Pomaly, ale predsa si začínam uvedomovať, že ich viera a čin chcú byť aj mojimi a že ich akoby dielo je aj mojím dielom, lebo chcene alebo nechcene som sa aj ja zúčastňoval na maľovaní tohoto "obrazu".
Jano André
