Skupina liekov a mechanizmus účinku:

Protinádorové antibiotikum, ktoré sa štruktúrou podobá porfyromycínom, inhibuje syntézu DNA a RNA ako bifunkčná alkylačná látka. Má účinok aj na hypoxické bunky.

Interakcie s liekmi:

Podobne ako pri iných cytostatikách sa zvyšuje myelosupresívny účinok pri kombinácii s inými myelosupresívnymi cytostatikami. Protinádorový účinok sa zvyšuje pri súčasnom podávaní dikumarolových derivátov (Pelentan, Warfarin). N-acetylcysteín zvyšuje jeho hladinu v kostnej dreni a plazme. Mitomycín zvyšuje kardiotoxicitu doxorubicínu. Mitomycín má synergický účinok s rádioterapiou a cisplatinou. Mitomycín inaktivuje súčasné podanie s vitamínmi B2, B6, B12, C, K1, inozínom, ATP, glutationom, kyselinou orotovou a nátrium ditionitom.

Metabolizmus a farmakokinetika:

Nízka biologická dostupnosť po perorálnom podaní. Po i.v. aplikácii sa mitomycín C rýchle metabolizuje na neaktívne formy v pečeni, obličkách a slezine. Eliminačný polčas je 54 minút. Mitomycín C a neaktívne metabolity sa vylučujú močom, iba minimálne množstvo sa vylúči žlčou. U zvierat nebol mitomycín C po podaní zistený v CNS, pečeni a v slezine. Najvyššie hladiny sa zistili v pľúcach, črevách, svaloch, obličke a v žalúdku.

Toxicita:

Mitomycín C výrazne irituje a spôsobuje rozsiahle nekrózy pri paravenóznom úniku, nevyhnutné je prísne intravenózne podanie do hadičky voľne tečúcej infúzie fyziologického roztoku NaCl. Pri paravenóznom úniku mitomycínu C sa odsaje maximum tekutiny z okolia žily, lokálne sa aplikuje 10% nátrium tiosulfát (4 ml + 6 ml destilovanej vody), alebo kyselina askorbová 50% mg v 1 ml, alebo 5-20 ml 1 M roztoku nátrium bikarbonátu. Nekrózy môžu vzniknúť aj mimo miesta podania v miestach nezhojených venepunkcií. Niekedy spôsobí flebotrombózu. Myelosupresia je očakávaná a limituje dávku. Leukocyty dosahujú minimum po 4 týždňoch a k úprave dochádza 6-7 týždňov po podaní mitomycínu. Anorexia, nauzea, zvracanie a únavnosť mierneho stupňa sú bežné. Menej časté vedľajšie účinky sú mukozitída, exantém, hnačky, teploty a renálna insuficiencia. Zriedkavá je venookluzívna choroba pečene, hemolyticko-uremický syndróm, intersticiálna pneumonitída a alopécia. Podanie 100 mg hydrokortizónu i.v. pred mitomycínom C údajne znižuje incidenciu hemolyticko-uremického syndrómu, ktorý sa prejavuje teplotami, trombocytopéniou, renálnym zlyhaním, hypertenziou, anémiou a konzumpčnou koagulopatiou. Syndróm má vysokú mortalitu. Pri liečbe sa skúšajú kortikosteroidy, výmenné transfúzie a lieky používané pri diseminovanom intravaskulárnom zrážaní. Pri hypertenzii je účinný kaptopril a a enalapril. Zriedka sa môže vyvinúť akútny bronchospazmus, ktorý vzniká 4-12 hodín pri kombinácii mitomycínu a vinka alkaloidu pri liečení karcinómu prsníka a pľúc. Premedikácia bronchodilatátormi u pacientov náchylných na bronchospazmus môže znížiť závažnosť komplikácie, ale nevie vždy zabrániť fatalite tejto komplikácie. Intersticiálna pneumonitída je tiež častejšia pri kombinovaní mitomycínu C s vinka alkaloidmi.

Indikácie:

Análny karcinóm, nemalobunkový karcinóm pľúc, kolorektálny a pankreatický karcinóm. Používa sa aj pri pokročilom karcinóme prsníka v tretej línii. Účinnosť zistená aj pri karcinóme žalúdka a ezofagu, cervikálnom karcinóme a malígnom mezotelióme. Povrchový karcinóm močového mechúra. Pri malígnom mezotelióme pleury dosahuje 20% remisií a v kombinácii s cisplatinou až 25% remisií. Pri análnom karcinóme v kombinácii s 5-fluorouracilom a rádioterapii v dávke 50 Gy dosahuje 95% kompletných a parciálnych remisií, kompletné remisie sú obvykle trvalé. Nemá sa podávať pri hematologických malignitách.

Dávkovanie:

Obvyklá dávka je 10 – 20 mg/m2 i.v. počas 2 – 5 minút raz za 4 – 8 týždňov. Odporúčaná kumulatívna dávka je 60 mg/m2, neodporúča sa prekročiť celkovú dávku 100 mg. Do močového mechúra sa aplikuje 20-40 mg mitomycínu v 40 – 50 ml fyziologického roztoku NaCl raz týždenne štyrikrát, potom raz za mesiac, celkove šesťkrát. Pri 4° C je liek stály počas 10 dní. Počas liečby je potrebné monitorovať krvný obraz vrátane krvného náteru a biochemické parametre séra. Dávka sa redukuje pri renálnom zlyhaní. Mitomycín je možné aplikovať aj intraarteriálne a intrakavitárne. Intravezikálne a intraperitoneálne sa podáva v dávke 20 mg. Intravezikálne sa podáva po resekcii povrchových karcinómov ako adjuvantná liečba raz mesačne v 2 až 6 cykloch. Zabraňuje dlhodobe recidíve karcinómu u 30 – 40% pacientov. Nemá sa podávať intrapleurálne pre výrazne bolestivú lokálnu reakciu.

Lieková forma:

Ampulky obsahujúce 2 mg a 10 mg lieku. Prichádza aj v ampulkách po 20 mg, 30 mg a 40 mg.