Dejiny terapie s imelom.

Ako "liečivo proti všetkým jedom" chválili už keltskí druidi imelo s bielymi bobuľkami. Po celé stáročia bol považovaný tento večne zelený parazit za účinné liečivo proti všelijakým možným chorobám. Od roku 1920 sa začalo imelo používať aj ako liek proti zhubným nádorom.

Prvé dokumenty o liečbe imelom zozbieral z rímskych a gréckych prameňov historik Gaius Plinius Sekundus (23 - 79 n. l.) .  Nekritický prístup k týmto prameňom spôsobil, že klinická medicína bola na začiatku dosť nedôverčivá a skeptická voči tejto terapii a chýbajúce štúdie túto skepsu len podporovali.

Druhým prameňom skepsy bolo, že s imelovou terapiou sa začal v 20. rokoch minulého storočia zaoberať antropozof Rudolf Steiner, ktorý nebol prírodovedcom, ale zástupcom humanitných vied. Steiner nedokazoval účinnosť imela v laboratórnych a klinických štúdiach.

Imelo s bielymi bobuľkami (Viscum album L.) rastie na rôznych stromoch ako poloparazit. Aj v zime, keď väčšina stromov stráca listy, zostáva imelo zelené. Koncentruje v sebe slnečné svetlo a vodu, nikdy sa nedotkne zeme, a preto ho keltskí druidi uctievali ako sväté. Plinius Sekundus  zdokumentoval, že v bielom oblečení druidi zbierali imelo v pôsobivej ceremónii. Šiesty deň po novom mesiaci rezali zlatým nožom imelo z dubov, odrezané vetvičky chytali do bielej plachty, aby sa nedotklo zeme. Potom obetovali dvoch býkov. Stále zelené imelo bolo pre nich symbolom nekončiaceho sa života. Podľa toho mu tiež pripisovali mimoriadne vlastnosti.  Imelo malo liečiť všetky choroby, pôsobilo na plodnosť a bolo "liečivom proti všetkým jedom".  Tým, že sa pri zbere rezalo zlatým nožom a padalo do bielej plachty sa malo zabrániť znesväteniu imela zemou.

S imelom sa kadili domy, maštale, ľudia a zvieratá.. V spojení s inými aromatickými rastlinami malo chrániť pred úderom blesku, pred počarovaním a zlými snami.  Pri pálení imela sa vraj uvoľňovali elementárne sily svetla.

Hippokrates (460 - 377 p. n. l.) používal imelo pri ochoreniach sleziny a menštruačných bolestiach. Plinius odporúčal imelo pri epilepsii, neplodnosti a pri vredoch. V stredoveku sa Pliniove odporúčania jednoducho a nekriticky preberali.

Dodnes je vždy zelené imelo symbolom plodnosti a šťastia. V Európe, ale hlavne v Amerike, je rozšírený zvyk bozkávať sa pod vetvičkou imela počas Vianoc.

Paracelsus (1493 - 1541) odporúčal epileptikom nosiť v pravej ruke vetvičku imela. V 15. storočí sa vyrábali pre epileptikov ružence z imela (mistlin paternoster). V 18. storočí sa užívalo imelo pri "slabosti srdca" a pri opuchoch. V 19. a začiatkom 20. storočia lekári odmietali imelo ako neúčinné ľudové liečivo. Používalo sa jedine na výrobu masti Viscin, ktorá dobre pomáhala pri ekzémoch, popáleninách, vredoch na nohách a pri poruchách hojenia. 

Začiatkom 20. storočia sa obnovil záujem o imelo - najmä pre jeho účinky pri znižovaní krvného tlaku.

Mimoeurópske tradície

Nezávisle na európskych skúsenostiach sa aj na iných kontinentoch používalo imelo ako liečivo. V Argentíne sa používa imelo (Ligaria cuneifolia) pri vysokom krvnom tlaku, pri zlomeninách kostí a u zvierat na uspokojenie.

Severoamerickí Indiáni používali imelo (Phoradendron) k vyvolávaniu potratu. Aj v Japonsku a Číne má imelo svoje pevné miesto v ľudovom liečiteľstve. Používa sa pri zmenách krvného tlaku, pri reumatických bolestiach, pri potratoch a v Indii pri horúčkach a bolestiach končatín. Imelo sa nenasadzuje len v ľudovom liečiteľstve, ale i v homeopatii pri liečení epilepsie, nervových bolestí, menštruačných bolestí a vysokého krvného tlaku.

Antroposofické aspekty Rudolfa Steinera

Do začiatku 20. storočia nebolo popísané a ani známe liečenie zhubných ochorení imelom. Na podnet a odporúčanie Rudolfa Steinera boli vyvinuté špeciálne injekčné preparáty, ktoré boli rozdielne, čo sa týkalo výrobnej technológie, ale aj zloženia. K výrobe antropozofických preparátov sa používajú šťavy imela z letného a zimného zberu, ktoré sa spracúvajú zvláštnou technológiou. Takto vznikajú preparáty z rôznych stromov, na ktorých tento parazit rastie.

Až v roku 1965 sa podarilo vedcom Fredericovi Vesterovi a Juergenovi Nienhausovi izolovať z imela bielkoviny, ktoré brzdia rast nádorov. Tak sa vedľa dlhých storočí skúseností s imelom v ľudovej medicíne objavili napokon i prvé prírodovedecké  výsledky výskumov. Tak už dnes vieme, že

• imelo vyvoláva   "samovražedný program" v nádorovej bunke, tzv. apoptózu,
• stimuluje bunky, ktoré sú nositeľom imunity, zvyšuje ich počet a posilňuje ich aktivitu,
• chráni nositeľov dedičných informácií (DNA) pred nežiadúcimi účinkami chemoterapeutík.

Zásah do života jednotlivých buniek

Nielen v skúmavkách, ale i pri pokusoch so zvieratami sa  jednoznačne podarilo dokázať účinnosť imelových extraktov. Pritom vedci dokázali nielen jedovatosť imela pre nádorové bunky, ale i aktivizáciu určitých funkcií imunitného systému.

Koho ošetrujeme? Nádor, alebo človeka?

Aké máme možnosti liečby pacientov so zhubnými nádormi? V prvom rade ide o zničenie nádoru či už operatívnym zákrokom, ožarovaním, alebo chemoterapiou. Väčšinou dôjde ku kombinácii všetkých týchto možností. Pritom zredukujeme pacienta na nádor, proti ktorému bojujeme, ktorý chceme zničiť. 

Druhá cesta je pacienta podporovať v jeho chorobe, v jeho boji s nádorom.  Najschodnejšia cesta sa zdá byť podpora jeho imunitného systému a na úrovni psychiky sa snažíme pacienta aspoň tak stabilizovať, aby mohol žiť so svojou chorobou. Ide o jeho psychickú schopnosť mobilizovať všetky svoje sily a rezervy. Tu stojí pacient v popredí.

Obidve tieto cesty sa nesmú navzájom vylučovať; rovnocenne majú stáť vedľa seba a robiť všetko pre pacienta, ktorý je často bezradný.

Ku ktorej ceste patrí terapia s extraktmi imela? Pôsobia tieto extrakty proti nádorovým bunkám, alebo podporujeme schopnosť pacienta reagovať na svoje ochorenie, a tým mu pomáhame nájsť dobrú východiskovú situáciu? Chceme sa dopracovať k tomu, že Vám tu ukážeme aj na základe klinických skúseností dokázateľné výsledky nasadenia imelových extraktov.

Program odumierania nádorových buniek

Najdôležitejšou vlastnosťou imelových extraktov je, že v skúmavkách sú v stave spôsobiť odumieranie nádorových buniek. Regulované odumieranie týchto buniek je riadené tzv. programom apoptózy. Keď nádorová bunka nemôže dostať tzv. "smrtiace signály", alebo obdrží veľa tzv. "životných signálov", nemôže dôjsť k riadenému odumieraniu a za istých okolností dochádza k jej nebrzdenému rozmnožovaniu.

Pretože rovnováha medzi odumieraním a rastom je veľmi dôležitá pre charakteristiku nádora, môžu mať tie spôsoby liečby, ktoré apoptózu podporujú, pozitívny vplyv na nádorové ochorenie. Imelové extrakty sú v stave tak ako v skúmavke, aj v pokusoch na zvieratách, vyvolať apoptotické odumieranie nádorových buniek. V akom rozsahu, to už záleží od hostiteľských stromov imela a od spôsobu výroby a zloženia extraktu. Pre vyvolanie apoptózy sú veľmi dôležité cukor viažuce bielkoviny z rastliny, tzv. imelové lektíny. V experimente so zvieratami sa zistilo, že po injekcii imelového extraktu došlo k zabrzdeniu rastu nádorov, ale i k tomu, že nádory úplne zmizli. Tým sa podstatne predĺžila životnosť týchto pokusných zvierat.

Priame vyvolanie bunečnej smrti je možné len vtedy, keď sa injekcia podáva len do nádoru.  Pri klinickej terapii, teda injekcii priamo pod kožu alebo do cievy, nedochádza však k otrave buniek. V tele pacienta dochádza pôsobením imelových lektínov k tvorbe protilátok proti nim, čo spôsobuje brzdenie ich účinku a v krvi pacienta sú častice, ktoré viažu na seba lektíny. Pacient sa teda nemusí báť, že bude otrávený.

Imunitná modulácia - nepriame ovplyvnenie rastu nádorov

Už veľmi zavčasu vedci zistili, že brzdenie rastu nádorov nie je spôsobené účinkom jedovatosti imelových extraktov pre nádorové bunky, ale že sú tieto extrakty v stave aktivovať určité funkcie imunitného systému, a tak rast nádorov ovplyvniť. Tak sa podarilo dokázať, že určité obranné bunky - makrofágy a granulocyty -  sú aktívnejšie,  T- pomocné bunky sa viac rozmnožia a ich činnosť sa dá porovnať v tele s úlohou dirigenta.  Aj iné merateľné veličiny pre zápaly ako sú proteíny akútnej fázy, Cytokininy a i., sa dajú po injekcii v krvi dokázať. Takáto zápalová reakcia na mieste vpichu sa však nesmie hodnotiť ako alergia. Takáto žiadaná reakcia s ľahkých vzostupom telesnej teploty, je tzv. "archaická" obranná reakcia tela, ktorá spoluúčinkuje aj pri obrane proti infekciám.

Telo sa musí proti koniec- koncov cudzej látke, v našom prípade proti imelovému extraktu brániť, to je jeho úloha. Nebezpečné by bolo, keby sa nebránilo. Injekciu imelového extraktu by sme mohli interpretovať aj ako budiaci signál, aby sa konečne už niečo robilo proti nádoru. Opakovane sa podarilo dokázať, že rozmnoženie určitých imunitných buniek viedlo k zlepšeniu stavu pacientov a metastázy sa nezväčšovali a nerozmnožovali.

Ako teda funguje imunitná odpoveď organizmu proti nádorovým bunkám, keď väčšina imelových lektínov je v tele okamžite viazaná? Ako odpoveď nám poslúži nedávno popísaný mechanizmus: Nádorové, ale i iné bunky majú na svojom povrchu molekuly, ktoré keď sú stimulované alebo podráždené, prenášajú do bunky signál na jej odumieranie. Takto "stimulovaná"  bunka následne odumiera. Tieto molekuly sa nazývajú APO 1, alebo FAS. Kľúčom k tomuto zámku je tzv. Fas-Ligand, t.j. molekula, ktorá sa nachádza na bunkách, ktoré útočia na nádorové bunky. Imelové lektíny nielen priamo ničia nádorové bunky, ale vedia rozmnožiť počet Fas-Ligandov na bunkách, ktoré útočia na nádorové bunky v celom tele.

Stabilizácia dedičnej substancie

DNA je nositeľom dedičnej informácie, určuje a riadi vznik organizmu, vznik jednotlivých orgánov, ale aj zánik buniek alebo celých bunečných zväzkov. Každé poškodenie DNA (žiarením, alebo chemoterapiou) poškodzuje celistvosť buniek a tým aj celý organizmus. Je dokázané, že imelové extrakty  brzdia spontánne vzniknuvšie alebo chemoterapiou spôsobené škody na DNA. Pacienti so zhubnými nádormi, v závislosti od štádia ochorenia,  majú zjavne zvýšený počet poškodených DNA, to znamená, že určité imelové extrakty  môžu dobre pôsobiť na priebeh ochorenia. Tieto pozorovania vysvetľujú tiež, prečo sú vedľajšie účinky chemoterapie počas aplikácie imelových extraktov podstatne ľahšie znesiteľné. Toho času beží v Nemecku jedna veľká klinická štúdia, ktorá má jednoznačne dokázať účinok imelových extraktov na vedľajšie účinky chemoterapie.

Každý pacient reaguje inak

Rôzne obsahové látky z imela boli v posledných rokoch preskúmané a ich význam pre pacientov s nádormi bol podrobený mnohým testom. Doteraz sa síce nepodarilo dopodrobna vysvetliť, prečo spôsobujú imelové extrakty zväčšenie počtu obranných buniek (granulocytov), ako presne je riadená stabilizácia DNA atď. Jasné však je, že imelové extrakty sú veľmi účinné lieky.

Snaha rôznych farmakológov o definíciu jednotlivých častí imelových extraktov však doteraz neviedla k významnejším úspechom. Problém je definícia rôznych možností pôsobenia, teda komplexity imelových extraktov a napokon spôsobuje problémy tá skutočnosť, že každý pacient reaguje ináč v závislosti na ochorenie, jeho štádium a jeho schopnosť reagovať na ktorúkoľvek terapiu. To vedie k tomu, že terapiu treba zostaviť individuálne pre každého pacienta a tiež treba priebežne sledovať jeho reakciu a terapiu tejto reakcii prispôsobiť. Skúsenosti hovoria, že neexistuje pre všetkých pacientov jedna optimálna dávka imelových extraktov. Keď sa nepodarí individuálne zistiť pre pacienta jeho dobrú dávku, zostanú možnosti imelovej terapie nevyužité.

Imelové extrakty zasahujú do "osudu" jednotlivých nádorových buniek, to sa podarilo jednoznačne dokázať. Imelo pôsobí  na zhubné bunky tým, že umožňuje ich zrýchlené odumieranie (apoptózu), ale i na zdravé bunky stabilizovaním DNA. Obe tieto pôsobenia umožňujú pacientovi dlhšie si zachovať svoju kontinuitu.

Dlhodobé klinické skúsenosti s imelovou terapiou môžeme dnes pomocou prírodovedeckých metód preskúšať a ukázať nové perspektívy, ale i hranice tejto terapie.

Imelo - cenný prostriedok na zlepšenie kvality života

Keď sa na imelovú terapiu pacientov s rakovinou pozeráme ako na súčasť celkového konceptu, ako sprevádzajúcu terapiu najmä pri pokročilých ochoreniach, zistíme, že podstatne zlepšuje kvalitu života pacientov. Tým dostáva imelová terapia nový význam, ktorý treba zvlášť vyzdvihnúť.

Na verejnosti sa objavujú stále nové štúdie o účinnosti imelovej terapie. Porovnávajú sa rôzne druhy terapií, kombinovaných s chemoterapiou, ožarovaním  a rôznymi operáciami.  Zistilo sa, že sa sotva darí v pokročilých štádiách ochorenia významne predlžovať životnosť pacientov. U tých pacientov, ktorých terapia bola doplnená o imelo, bola však kvalita života oveľa lepšia. Pacienti sa cítili všeobecne lepšie ako tí, ktorí imelo vynechali. Toto potvrdili pacienti a aj ich ošetrujúci lekári.

Mnohí chcú tieto úspechy bagatelizovať poznámkami, že pacienti "veria v svoj liek", a preto sa cítia lepšie. Ronald Grossarth-Maticek, vedec z nemeckého Heidelbergu však zistil, že dĺžka života pacientov závisí ich ochoty zaoberať sa svojou chorobou a bojovať proti nej. Kto chce bojovať, pre toho je imelová terapia zisková. Takto sa zistilo, že pacienti majú pri imelovej terapii vyššiu hladinu ß-endorfínu, čo je opiát, ktorý vzniká v tele. Telesná teplota ľahko stúpa, čo znamená, že večer sa cíti ináč uzimený pacient s rakovinou lepšie, teplejšie.

Jedna ešte nedokončená štúdia dokazuje, že pacienti s malígnym melanómom, veľmi zhubným nádorom kože, žijú s imelovou terapiou podstatne dlhšie ako len konvenčne liečení pacienti bez imela.

Aplikačné spôsoby imelových extraktov

Imelové extrakty sa pichajú podkožne, takže dochádza k podnecovaniu imúnneho systému. Takto sa nevyužíva jedovatosť imelových extraktov pre nádorové bunky.  Táto jedovatosť je však zaujímavá, keď sa imelové preparáty aplikujú priamo do nádoru. Skutočne je možné takto nádory zničiť. Niektoré viac, iné menej. Napriek tomu, že už existuje väčšie množstvo skúseností i s takouto terapiou, ešte v širšej praxi nie je zavedená, lebo sa čaká na výsledky podrobnejšieho výskumu.

Gaius Plinius Sekundus (23 - 79 n. l.) určite nehovoril pravdu, keď označili imelo ako všetko liečiaci zázračný liek. Terapia imelovými preparátmi môže byť časťou celkového plánu liečby, niekedy aj jeho podstatnou časťou pri pokročilých štádiách ochorenia. Samotné imelo však nie je v stave nahradiť na prírodovedeckých poznatkoch postavenú terapiu. Ako komplementárna terapia bude však mať stále väčší zmysel.

Na Slovensku je tento druh terapie zhubných nádorov takmer neznámy, kým v západných krajinách sa už veľa rokov používa. Preto nie sú tieto preparáty na slovenskom trhu a treba si ich objednávať priamo od výrobcu v Nemecku. Pravda výrobca sa pokúša v tomto čase dostať licenciu vo všetkých státoch EÚ, čo byrokracia v jednotlivých štátoch zatiaľ dosť sťažuje.

Vedecký výskum však ide ďalej a máme skutočne nádej, že v dohľadnom čase dostaneme do rúk ešte ďalšie účinné lieky na komplementárnu terapiu, ktoré zľahčia osud ľudí s rakovinou.

Informácie k terapii s imelovými preparátmi.

Imelo s bielymi bobuľkami (Viscum album L.) rastie na stromoch ako parazit a vyniká tým, že má stále zelené listy, okrúhlu formu, kvitne a zrie len v zime. Už v praveku ľudia považovali a používali imelo ako liečivú rastlinu a aj dodnes sa čaje z imela používajú na zníženie krvného tlaku.

Od roku 1917 sa imelo podáva vo forme injekcií pri liečbe zhubných nádorov, pričom sa ďalším vývojom výrobnej technológie podarilo jeho účinnosť ešte niekoľkonásobne zvýšiť.

Zloženie HELIXORU

HELIXOR je štandardizovaný vodný extrakt z čerstvých rastlín imela Viscum album L. Jeho výroba prebieha bez fermentácie a za veľmi šetrných podmienok.  Preparáty sa zásadne nesterilizujú teplom, ale zvláštnou filtráciou, a síce dovtedy, kým nie sú odstránené všetky baktérie. Stabilizátory ani konzervačné látky sa nepridávajú.

HELIXOR máme k dispozícii v troch formách, ktoré sa získavajú z rastlín, ktoré žijú na troch hosťovských stromoch:

• HELIXOR A z jedľového imela,
• HELIXOR M z jabloňového imela,
• HELIXOR  P z borovicového imela.

Medzi jednotlivými druhmi sú určité rozdiely v zložení a v terapeutickej účinnosti. O tom, ktorý druh preparátu sa pri terapii použije, rozhodne lekár.

Účinné látky imela

V posledných rokoch vedci dôkladne preskúmali účinné látky imela. Išlo o výskum zložitých uhľohydrátov (polysacharidov) a bielkovinových látok (lektínov a viscotoxínov), ktoré svoje účinky pri stimulácii imunity podľa najnovších výskumov vzájomne zosilňujú. Najmä bielkovinové látky ukázali, že brzdia rast nádorových buniek. Tiež sa dokázalo, že sú síce účinné aj jednotlivé látky z imela, ale najúčinnejší je celkový extrakt, ktorého pôsobenie na pacientov s rakovinovým ochorením  sa týmto dokázalo.

Ako pôsobia extrakty z imela

HELIXOR brzdí rast nádorov bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravých buniek. Cielene zosilňuje obranyschopnosť organizmu. Aktivizácia imunity organizmu pomocou HELIXORu je dokázaná v početných vedeckých výskumných prácach. Cieľom terapie je ohraničiť nádor od zdravého tkaniva a zabrániť vzniku metastáz.

V mnohých prípadoch sa takto dá spomaliť, ba dokonca zastaviť rast zhubných nádorov a niekedy dochádza i k ich zmenšeniu. Vo viacerých klinických štúdiách sa dokázalo, že HELIXOR spôsobuje predĺženie života pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá nebola liečená imelovými preparátmi.

Všeobecne spôsobuje HELIXOR zlepšenie kvality života pacientov. Zvlášť sa zlepšuje celkový stav, chuť do jedla, spánok, zmenšuje sa pocit únavy a bolesti.

Svojím pôsobením je HELIXOR dôležitým doplnkom operácie, ožiarovania a chemoterapie, ktoré síce nádory zmenšia, prípadne ich úplne odstránia, ale zároveň na určitý čas imunitu pacienta zoslabia. V jednej randomizovanej štúdii sa dokázalo, že nepríjemné vedľajšie účinky chemoterapie sa pri súčasnom podávaní HELIXORu zmenšili, a tým pacienti chemoterapiu lepšie znášali. HELIXOR sa dá dobre kombinovať aj s ožiarovaním a hormonálnou terapiou.

Podávanie HELIXORU

Na základe tohto pôsobenia je dodatková terapia HELIXORom možná pri všetkých zhubných nádoroch a vo všetkých štádiách ochorenia. HELIXOR môže po operáciach alebo ožiarení pôsobiť proti znovuvzplanutiu ochorenia. Aj v pokročilých štádiách ochorenia môže HELIXOR ešte zlepšiť celkový stav pacienta.

Pretože citlivé obsahové látky HELIXORu by sa zažívaním zničili, podáva sa HELIXOR vo forme injekcií. Spravidla sa HELIXOR pichá pod kožu, a to na rôznych miestach, napr. na bruchu, prednej časti stehien alebo pod kožu ramien. Injekcie sa nesmú pichať do zapálených častí kože alebo do ožarovaných polí. Odstupy medzi dávkami a ich výber určuje lekár podľa individuálnej situácie a reakcie pacienta.

Možné vedľajšie účinky

Pacienti znášajú HELIXOR všeobecne dobre. Aj pri dlhodobých terapiách nevznikajú žiadne toxické účinky.

Zriedkavo dochádza k alergickým reakciám proti HELIXORu vo forme  svrbenia na celom tele a vyrážok. Vtedy treba liečbu prerušiť a liečiť alergickú reakciu. Výrobca HELIXORu ponúka v takýchto prípadoch lekárom poradenstvo.

Najmä na začiatku terapie dochádza k opuchom a červenaniu kože na mieste vpichu injekcie, čo však nie je dôvod na prerušenie terapie. Takáto reakcia ukazuje, že imunita sa aktivuje - a je to dobré znamenie. Aj ľahké zvýšenie teploty je dobrý účinok HELIXORu priamo po podaní injekcie. Podľa teplotnej krivky sa dá reakcia pacienta na HELIXOR odčítať.

Len pri opuchu a sčervenaní pokožky o väčšom priemere ako 5 cm alebo pri teplote nad 38°C je treba terapiu prerušiť do úplného zmiznutia kožnej reakcie a až potom sa dá pokračovať v terapii so zníženou dávkou. Zriedka dochádza k opuchu susedných lymfatických uzlín alebo k pocitu choroby s bolesťami hlavy, zimnicou, s bolesťami končatín a závraťou. Aj v takom prípade je treba prerušiť terapiu a až neskoršie začať znovu so zníženou dávkou.

Ceny komplementárnej terapie

Kompletný cenník nájdete na internetovej stránke http://www.imeloliek.szm.sk/ceny.htm

Kontakt

Komplementárnu terapiu imelovým preparátom HELIXOR
Vám ponúka:

SONO - HORMA  s.r.o.
MUDr. Stanislav Gilan
Štefánikova trieda 57
949 01 Nitra
.................................................
tel.: 037 - 6555044
fax: 037 - 6555046
................................................. 
e-mail: dr.gilanZMAZTE_TENTO_TEXT@stonlineZMAZTE_TENTO_TEXT.sk
.................................................
Vaše lekárske nálezy, správy a ostatnú dokumentáciu o doterajšej liečbe, operáciách, chemoterapii, ožarovaní a pod. si prineste so sebou.

Niekoľko slov na záver:

V tomto príspevku prezentujeme výber z troch prác, ktoré uverejnil nemecký vedec Dr. Arndt Büssing, vedúci oddelenia pre aplikovanú imunológiu a výskum rakoviny na Univerzite Witten-Herdecke v Nemecku. Pripravujeme uverejnenie ešte ďalších prác.

Preklad a úprava:  MUDr. Stanislav Gilan, Nitra.

Zdroj

Informácie prebrané z internetovej stránky http://www.imeloliek.szm.sk