Doxorubicín (adriamycín, DOX, ADR, Adriblastina, Doxolem)

Toxicita:

Doxorubicín spôsobuje iritácie až nekrózy pri paravenóznom úniku, preto sa musí aplikovať prísne intravenózne, najlepšie cez hadičku s tečúcim fyziologickým roztokom. Myelosupresia (granulocytopénia, trombocytopénia a anémia) je univerzálna a obvykle limituje dávku pri každom cykle liečby. Môže spôsobiť závažné infekcie a krvácanie. Kardiotoxicita je často subklinická, môže limitovať dávku. U 10% pacientov ktorí dostali celkovú dávku 550 mg/m² doxorubicínu vzniká kardiomyopatia. Pravdepodobnosť kardiomyopatie narastá po prekročení celkovej dávky 550 mg/m² alebo 400 - 450 mg/m² pri ožiarení srdcovej krajiny. U pacientov liečených doxorubicínom v týždňových intervaloch, alebo pri podávaní doxorubicínu v kontinuálnej infúzii sa udáva tolerancia až 800 mg/m² celkovej dávky doxorubicínu. Včasná toxicita sa prejaví arytmiami a zmenami ST segmentu a T vlny. Kardiomyopatia vedie k chronickému srdcovému zlyhaniu, ktoré odpovedá na diuretiká a kardiotoniká, ale mortalita dosahuje až 30%. Kardiotoxicitu znižuje dlhodobá (24 – 96 hodinová) infúzia doxorubicínu, čo svedčí pre to, že toxicitu spôsobuje skôr výška hladiny ako doba expozície srdca na doxorubicín. Kardiotoxicitu doxorubicínu znižuje dexrazoxan. Iné vedľajšie účinky sú nauzea a zvracanie, niekedy závažné, hnačky, stomatitída, alopécia je takmer univerzálna, častý je exantém a hyperpigmentácia. Po aplikácii doxorubicínu môže mať pacient červený, alebo ružový moč z vylúčených metabolitov doxorubicínu. Na ožiarenej koži môže doxorubicín 4 – 7 dní po podaní vyvolať dermatitídu, ktorá najlepšie reaguje na chladenie a lokálnu aplikáciu kortikosteroidov. Zriedka spôsobí slzenie.

Indikácie:

ALL, Hodgkinov lymfóm, nehodgkinovské lymfómy, mnohopočetný myelóm, karcinóm prsníka, osteosarkóm, sarkómy mäkkých tkanív, Ewingov sarkóm, neuroblastóm, malobunkový karcinóm pľúc, germinatívne nádory testis a ovária. Ďalej sa podáva pri karcinóme močového mechúra, malígnom mezotelióme, karcinoide a nádore z ostrovčekových buniek pankreasu. Efektivita bola pozorovaná aj pri karcinómoch ovária, žalúdka, pečene, štítnej žľazy, nádoroch hlavy a krku a iných nádoroch.

Dávkovanie:

Štandardná dávka v cykle je 60 – 90 mg/m² i.v. ako bolus aplikovaný do hadičky voľne tečúcej infúzie fyziologického roztoku NaCl alebo 5% glukózy počas nie menej ako 3 – 5 minút, alebo sa podá v kontinuálnej i.v. infúzii počas 48-72 hodín raz za 3-4 týždne. Nižšie dávky sa podávajú raz týždenne alebo raz za 2 týždne. Počas liečby je potrebné monitorovať EKG, ejekčnú frakciu ľavej komory, krvný obraz vrátane krvného náteru, biochemické parametre séra. Dávka sa redukuje pri zvýšenom bilirubíne podľa tabuľky:

Lieková forma:

Ampulky po 10 mg a 50 mg doxorubicínu v tekutej alebo práškovej forme.