Bleomycín (BLM, Bleocin)
Interakcie s liekmi:
Cisplatina zvyšuje toxicitu bleomycínu. Vyššia toxicita sa pozoruje u silných fajčiarov. Toxicitu bleomycínu zvyšujú interkalačné látky (antracyklínové antibiotiká), nukleozidové antimetabolity a anestetiká.
Toxicita:
Pľúcna toxicita, vrátane reverzibilnej a ireverzibilnej fibrózy, je dávku limitujúca toxicita. Niekedy je pľúcne ochorenie spôsobené hypersenzitívnou reakciou, ktorá sa manifestuje teplotami, difúznymi pľúcnymi infiltrátmi a eozinofíliou, táto komplikácia reaguje na podanie kortikosteroidov. Nie je známa účinná liečba ak pneumonitída prejde do pľúcnej fibrózy, ktorá je najobávanejšou toxicitou bleomycínu. Výskyt pľúcnej fibrózy začína stúpať po celkovej dávke 300 mg/m2, alebo aj pri nižšej dávke u pacientov s renálnou poruchou a u pacientov nad 70 rokov. Vzniká počas alebo po ukončení liečby a môže progredovať počas niekoľkých mesiacov. Pľúcna fibróza sa prejavuje na RTG snímke pľúc uzlíkmi a kavitáciou a intersticiálnymi infiltrátmi a pruhmi. Terapia nie je veľmi efektívna. Odporúča sa ukončiť podávanie bleomycínu, podávajú sa vysoké dávky hydrokortizónu, bronchodilatanciá a vitamín E. Preventívne možno zistiť prvé príznaky pľúcnej fibrózy vyšetrovaním difúznej kapacity kysličníka uhoľnatého (CO). Rádioterapia potencuje poškodenie pľúc. Iné toxické prejavy sú hyperpigmentácia teploty, triašky, vyrážky a exfoliácia kože. Niekedy sa po podaní bleomycínu pozoruje sčervenanie tváre a urtikária. Nauzea, zvracanie, anorexia, myelosupresia, myalgie, anafylaxia, hypotenzia a mukozitída sú zriedkavé. U časti pacientov sa pozorujú zmeny nechtov, alopécia a Raynaudov syndróm. Bleomycín zriedka spôsobí syndróm akútnej bolesti na hrudníku, ťažkú trombotickú mikroangiopatiu, akútne vaskulárne ischémie a pľúcnu venookluzívnu chorobu, dezorientáciu a agresívne správanie. Bleomycín je mutagénny, nemá sa podávať v gravidite. Zriedka spôsobí hematúriu a cystitídu. Myelosupresia je zriedkavá. Pri celkovej anestéze u pacientov predtým liečených bleomycínom môže dôjsť k fatálnemu pľúcnemu edému. Preventívne sa počas anestézie odporúča nízka koncentrácia kyslíka a iba minimálne množstvo tekutín.
Dávkovanie:
Pri prvej dávke sa zvykne podať testovacia dávka 2 mg i.v. počas 15 minút, ak po 1 hodine nedôjde k alergickej reakcii je možno podať zvyšok plánovanej dávky. Obvyklá dávka je 10-20 mg/m2 i.v., i.m., alebo s.c. raz až dvakrát týždenne, alebo 15-20 mg/m2 denne v kontinuálnej infúzii počas 3-7 dní. Celková kumulatívna dávka nemá prekročiť 400 mg pre vysoké riziko pulmonálnej toxicity. Pľúcna toxicita sa môže vyvinúť aj pri nižšej celkovej dávke pri podávaní bleomycínu s inými cytostatikami.
Lieková forma:
Ampulky obsahujúce 15 mg (15 jednotiek) bleomycínu ako lyofilizovaný prášok.
