Informácie o seminároch a konferenciách
V živote sa odohrá veľmi veľa krásnych momentov a situácií, ktoré nám zostávajú dlhodobo uložené v našej pamäti, niektoré sú ako zázraky a človek stále nechce uveriť, že je to možné.
Myslela som si, že na určitú dobu je moja dávka zázrakov už vyčerpaná, pretože som prekonala rakovinu lymfatických uzlín a pomaly sa po dlhodobej liečbe zaraďujem do "normálneho" života.
V dňoch 11. až 14. mája 2006 som sa zúčastnila medzinárodných kongresoch venovaných práve zákernej chorobe - rakovine.
Už len ten moment, že som mala možnosť a príležitosť sa týchto akcií zúčastniť bol pre mňa ako zázrak a stále rozmýšľam, sa to všetko skutočne odohralo.
11. mája 2006 ešte s dvomi kolegyňami zo Slovenska a zástupcom organizujúcej sponzorskej spoločnosti sme nastupovali do lietadla s konkrétnym cieľom - letisko v Miláne, kde nás už čakal delegát a autobus, ktorý nás dopravil do hotela v malebnom mestečku Stresa neďaleko Milána.
Tu sa v kongresovej hale hotela v dňoch 11. a 12. mája uskutočnilo stretnutie zamerané na pokroky a zlepšenia týkajúce sa rakoviny prsníka (Advacing Breast Cancer Advocacy).
Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia z viac ako 20 krajín sveta. Hovorilo sa o prevencii, možnostiach liečby, stupňoch a rizikách ochorenia, ďalších pokrokoch a poznatkoch vo vede a výskume, perspektívach liečby, rôznych štatistikách a samozrejme veľká časť prednášok a diskusií sa týkala obdobia po liečbe rakoviny prsníka a to hlavne v období 5 až 10 rokov.
Pre mňa ako pacientku boli zaujímavé aj prednášky týkajúce sa prevencie, životosprávy, rekonvalescencie po chorobe, rôznych cvičení a hlavne relaxačných a dýchacích cvičení na odburávanie stresu, čo je jeden z rizikových faktorov vzniku rakoviny.
Veľká diskusia sa týkala hlavne klinických štúdií, ktorým sa v zahraničí v súčasnej dobe kladie veľká dôležitosť pri výskume a rozvoji získavania ďalších poznatkov pre liečbu tejto choroby, na ktorých sa priamo podieľajú pacienti.
Na workshopoch, kde sme boli rozdelení do skupiniek asi po 15 ľudí si zástupkyne charitatívnych spoločnosti navzájom vymieňali skúsenosti z ich činnosti v tej, ktorej krajine.
Okrem informácií, pre mňa úplne nových, ktorými som bola až nadmieru zahltená musím spomenúť ešte niečo, moment na ktorý tak skoro nezabudnem. V kongresovej hale vládla zvláštna atmosféra, z každej strany sa na Vás usmievala nádherná pestovaná charizmatická žena, celá miestnosť bola nabitá energiou a entuziazmom a čo bolo pre mňa šokujúce? Viac ako 80 % z týchto úžasných a očarujúcich žien boli pacientky.
Vo večerných hodinách sme sa 12. mája presunuli do Milána, kde sa konal v dňoch 13. až 14. mája 2006 kongres organizovaný ECPC (Europske spoločenstvo onkologických pacientov).
Tento kongres už nebol venovaný iba jednému druhu rakoninového ochorenia. Zúčastnili sa tu zástupcovia rôznych organizácií z celého sveta. Takisto hlavnou témou kongresu boli prevencia, liečba, klinické štúdie, možnosti ako sa do nich zapojiť a hlavne možnosť ako pomôcť pacientom, ktorí prekonali túto chorobu sa ďalej zaradiť to bežného života. Veľký dôraz sa kládol na preventívne prehliadky, ale aj na pravidelné lekárske sledovanie onkologických pacientov, čo je v každej krajine rozdielne a preto je snaha to zjednotiť prostredníctvom EU.
Veľkým spestrením kongresu boli aj zaujímavé a pozitívne osobné príbehy niektorých pacientov, čo aj mne samej dodalo ďalšej, tak potrebnej energie.
Čo povedať na záver? Ešte raz som veľmi šťastná, že som sa mohla zúčastniť týchto podujatí.
Chcela by som sa osobne poďakovať sponzorskej firme a z celého srdca aj predsedkyni Nadácie pre onkologických pacientov pani Valachovej, pretože ich pomocou som získala úplne iný pohľad na svoje ochorenie a tiež som získala mnoho nielen vedomostných poznatkov o rakovine a o jej výskume a liečbe, ale aj veľa nádherných zážitkov, kedy pri spomienke na nich mi prebieha príjemné chvenie po celom tele.
Som rada, že som sa mohla o svoje zážitky podeliť aj s Vami.
Ď A K U J E M !!!
Lea